a)Konštrukčný systém stavieb
– predstavuje priestorové usporiadanie nosných prvkov a ich vzájomné prepojenie, ktoré
zabezpečuje stabilitu stavby a vytvára jednotlivé priestory budovy.
Funkcia – nosný systém stavieb zabezpečuje prenášanie zaťaženia stavby do základov.
Konštrukčný systém predstavuje priestorové usporiadanie nosných a nenosných prvkov a ich
vzájomné prepojenie.
ZLOŽENIE konštrukčného systému:
• Základy: plošné a hlbinné
• Zvislé konštrukcie(stena, stĺpy, komíny)
• Stužujúce konštrukcie (preklady, prievlaky, vence)
• Stropné konštrukcie
• Strešné konštrukcie
• Schodiská a rampy
• Obvodový plášť
DRUHY konštrukčných systémov:
• Murované konštrukcie (tehlové, pórobetónové, tvarovkové) – sa vyznačujú
tým, že všetky nosné múry, obvodové i vnútorné, sú z masívneho tehlového alebo
tvarovkového muriva. Výhodou je dobrá tepelná i zvuková izolácia a možnosť
dodatočných adaptácií. Nevýhodou je veľká spotreba materiálu a práce. Mokrý
technologický postup obmedzuje zhotovovanie stavieb len na určité časti roka.
• Montované konštrukcie sú také, ktorých časti sú vyrobené vopred dielensky alebo
priemyselne a na stavbe sa len montujú. Využívajú prednosti hromadnej výroby
dielcov vo výrobniach a obmedzujú prácnosť na stavbe. Montované stavby sú
panelové, skeletové, kombinované alebo bunkové. Sú to montované preklady, stropy
a zastrešenia z oceľobetónových dielcov, montované obvodové plášte panelov, deliace
priečky z prefabrikovaných dielcov, bytové jadrá a pod.
• Monolitické konštrukcie – zvislé i vodorovné konštrukcie sa zhotovujú priamo na
stavbe ubíjaním alebo liatím betónu do drevených alebo oceľových foriem. Výhodou
je tuhosť konštrukcie a menšia spotreba ocele, nevýhodou je mokrý pracovný postup,
obmedzená výstavba počas roka, veľká spotreba reziva a veľká prácnosť na stavbe.
• Kombinované konštrukcie (s ľahkými betónmi) – len niektoré konštrukcie sú
z prefabrikovaných dielcov a zvyšok je monolitický (monolitické – zvislé nosné
konštrukcie, prefabrikované – stropy)
Konštrukčná sústava – je konkrétne riešenie nosného systému napr. HEBEL,
POROTHERM
Rozdelenie konštrukčných systémov:
Podľa druhu zvislých konštrukcií – PODĽA CHARAKTERU PODPIER
1. stenové
2. stĺpové/skeletové/kostrové
3. kombinované/zmiešané (kombinované z nosných stien a stĺpov)
Podľa druhu vodorovných konštrukcií – PODĽA CHARAKTERU STROPNEJ KONŠTRUKCIE
1. pozdĺžne – používajú sa pri tradičných masívnych stavbách, sú vhodné pre bytové,
občianske, priemyselné a poľnohospodárske. Umožňujú dispozičnú variabilitu.
2. priečne – uplatňujú sa v progresívnej bytovej stavbe, na zvýšenie tuhosti stavby
pokiaľ ju nezaistuje dostatočne tuhý obvodový plášť. Môžu byť: s doskovými stropmi,
s trámovými stropmi, s hríbovými stropmi, s prievlakovými stropmi (kde pri stĺpových
stavbách vytvárajú so stĺpmi nosné trámy), s bezprievlakovými stropmi.
3. obojsmerné
4. s vnútorným tuhým jadrom
Stavebné konštrukcie rozdeľujeme podľa statických požiadaviek na konštrukcie:
1. nosné (základná kostra budovy) – plnia v stavebnom objekte dôležité statické funkcie
to znamená, že okrem vlastnej tiaže prenášajú ešte ďalšie zaťaženia. Patria sem
základy, murivo, stĺpy, preklady, stropy a pod.
2. nenosné(doplnkové) – neplnia v stavebnom objekte dôležité statické funkcie a pôsobia
na konštrukciu prevažne len svojou hmotnosťou. Patria sem: úpravy povrchov,
priečky, výplne otvorov, inštalačné zariadenia budovy (voda, plyn, vykurovanie),
stolárske a zámočnícke výrobky, nenosné vrstvy striech a podláh, technologické
zariadenia (výťahy) a ostatné doplňujúce konštrukcie.
Podľa organizácie a postupu prác na stavbe
1. konštrukcie hlavnej stavebnej výroby HSV – sú konštrukcie, ktoré vytvárajú hrubú
stavbu. Patria sem základy, stĺpy, piliere, schodištia, stropné nosné konštrukcie, prievlaky,
preklady a nosné časti zastrešenia.
2. konštrukcie špeciálnych prác dokončovacích PSV- sú konštrukcie, ktoré v postupe prác
na stavbe nasledujú po prácach HSV, sú to také konštrukcie a práce, ktorými sa dokončuje
a kompletizuje stavba (stolárske, klampiarske, čalúnnické, zámočnícke…)
Nosné prvky: jednoduchý nosník, spojitý nosník, vzopätý nosník, priehradový nosník,
predpínacie lano, priehradová konštrukcia s diagonálnymi prútmi, stena(doska), podpera,
vzpera, oblúk, platňa, platňa s prievlakom, platňa s obráteným prievlakom, nosný rošt.
Použitie na prenášanie zaťažení do základov.
b) Silové účinky
Na konštrukčné prvky môžu pôsobiť tieto silové účinky:
1. TLAK – tlačené konštrukčné prvky sú vystavené napätiu v tlaku
spôsobujúcemu stlačenie. To závisí od pôsobiacej sily, prierezu, dĺžky
konštrukčného prvku a modulu pružnosti v tlaku špecifickom pre
daný materiál. Okrem tohto veľké dĺžky konštrukčných prvkov spôsobujú
pri zaťažení tlakom ďalšie problémy so stabilitou.
2. ŤAH – na konštrukčné prvky vystavené namáhaniu ťahom (napr.
predpínacie laná) pôsobí ťahové napätie spôsobujúce zmenu dĺžky.
Tá čiastočne závisí od pôsobiacej ťahovej sily, prierezu a dĺžky
konštrukčného prvku, ako
špecifického pre materiál.
3. STRIH – napätia v strihu vznikajú v rámci zaťaženého konštrukčného
prvku, keď sa zaťaženie a protitlak v tej istej prierezovej ploche (podobne
ako pri nožniciach) a dve vrstvy konštrukčného prvku posunú kolmo na os
konštrukčného prvku.
4. ŠMYK – šmykové napätia vznikajú v konštrukčnom prvku, keď zaťaženie
a protitlak pôsobia v tej istej prierezovej ploche a dve prierezové plochy sa
posunú proti sebe v oblasti osi konštrukčného prvku. Na rozdiel od strihu
vznikajú napätia v pozdĺžnom reze konštrukčného prvku posúvajú proti
sebe v pozdĺžnom smere.
5. TORZIA (krútenie, pootočenie) – vzniká, keď sa prierez konštrukčného
prvku namáha točením a tuhosť plôch konštrukčného prvku zabráni jeho
preklopeniu. V susediacich prierezoch vznikajú šmykové napätia.
Stavebné materiály sa pod vplyvom vonkajších síl prejavujú špecifickými spôsobmi:
6. Elastickým správaním (elasticitou) – zaťažením a pôsobením síl v rámci
určitých hraníc, nedôjde k trvalému pretvoreniu. Keď zaťaženie prestane
pôsobiť, konštrukčný prvok sa ako pružina vráti do pôvodnej podoby.
7. Plastickým správaním (plasticitou) – ak sa prekročia hraničné hodnoty
elastického správania, ale zaťaženia spôsobujúce deštrukciu sa nedosiahnu,
vznikajú pri všetkých konštrukčných prvkoch trvalé pretvorenia.
8. Tečením (dotvarovaním) – pri dlhodobom namáhaní, aj v závislosti od
pôsobiacej teploty, môžu na konštrukčných prvkoch vzniknúť trvalé zmeny
tvaru v dôsledku štrukturálnych stavebných materiálov. Ak sa konštrukčné
prvky zhotovené z takýchto stavebných materiálov (napr. z určitých plastov
alebo z ocele) zaťažia šokom, môže dôjsť k ich deštrukcii krehkým lomom,
najmä pri nízkych teplotách.
Vonkajšie sily môžu pretvoriť konštrukčné prvky aj stavebné objektya ovplyvniť ich
stabilitu. Účinky vonkajších síl sa môžu prejaviť ako:
9. KLOPENIE – ak je výsledný moment klopenia väčší ako moment
stability(moment stability závisí od hmotnosti konštrukčného prvku,
resp. stavebného objektu), konštrukčný prvok, resp. stavebný objekt sa
následkom pôsobenia sily (napr. tlaku vetra alebo pôdy) preklopí.
10.VYBOČENIE A VYDUTIE – pri pôsobení tlaku v pozdĺžnom smere
štíhle konštrukčné prvky v tvare prútia vybočujú, plošné konštrukčné
prvky (napr. steny) sa vydúvajú. Bezpečnosť pri vzpere ovplyvňuje dĺžka
a najmenšia šírka konštrukčného prvku, spôsob ukotvenia konštrukcie
(voľne stojaca, votknutá na jednej strane alebo na oboch stranách) a druh
stavebného materiálu. Charakteristická veličina konštrukcie je tzv. štíhlosť,
resp. stupeň štíhlosti.
11.OHYB – konštrukčný prvok podopretý v bode alebo lineárne sa pri
namáhaní bremenami priečne na pozdĺžnu os prehne medzi bodmi
podoprenia, uloženia.
12. POSUN – ak spojenie konštrukčného prvku s okolitými prvkami alebo so
základovou pôdou nie je poistené trením alebo konštrukčnými opatreniami,
konštrukčný prvok sa môže posunúť, najmä vodorovne.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!