Staviteľstvo – Maturitná otázka č. 24

a)Vykurovanie – je jedna z foriem energie. Teplo je spôsobované energickým pohybom

molekúl alebo atómov.
Šírenie tepla:
• Vedením – tepelná energia sa odovzdáva pomocou atómov alebo molekúl
• Sálaním (žiarením) – slnečné žiarenie
• Konvekciou (prúdením)
Únik tepla konštrukciou
• Strechou – asi 20%
• Oknami – vtrením asi 20%, prestupom asi 20%
• Stenami – asi 25%
• Podlahou – asi 15%
Tepelná pohoda – Prijemne sa človek cíti vtedy, keď teplota vzduchu v miestnosti dosahuje
okolo 18°C a teplota povrchov stien je približne 22° – 24°C.
Hlavným účelom vykurovania je vytvoriť pre človeka, také vnútorné životné prostredie,
ktoré bude najviac vyhovovať jeho organizmu.
Cieľom vykurovania je eliminovať tepelnú stratu ľudského tepla v chladnejších ročných
obdobiach tak, aby sa dosiahla tepelná rovnováha medzi telom a okolitým VŽP.
Potreba tepla je definovaná množstvom tepla vyjadreným vo Wattoch, ktoré je potrebné do
vykurovaného priestoru dodať pre trvalé zabezpečenie parametrov VŽP.
Potreba tepla na vykurovanie miestnosti, resp. celého objektu, je totožná s celkovou
tepelnou stratou miestnosti. Spôsob výpočtu potreby tepla – tepelnej straty je závislý od
stupňa projektovej dokumentácie. V projektovej dokumentácii musí byť plocha, objem,
podlahy, ochladzované plochy.
Na zabezpečenie tepelnej pohody (TP) v priestoroch rodinného domu sa navrhuje:
Ústredné – centrálne vykurovanie. Pri tomto vykurovaní je zdroj tepla umiestnený v suteréne
v prípade stacionárneho kotla. Alebo priamo v niektorej miestnosti RD (kuchyňa, kúpeľňa)
Miestne – lokálne. Pri tomto vykurovaní sa zdroj tepla umiestňuje priamo do vykurovacích
miestností a tento odovzdáva teplo do priestoru konvekciou a sálaním.

Podľa druhu paliva rozlišujeme zdroje tepla na zdroje využívajúce:
• Tuhé palivo (mäkké a tvrdé drevo, drevený odpad, hnedé uhlie)
• Ušľachtilé palivo (zemný plyn, ťažký alebo ľahký vykurovací olej)
• Elektrická energia

Teplovodné vykurovanie – radiátormi.

Stredná teplota vykurovacích telies je 80°C, resp. 70°C. Nevýhodou je menej priaznivejšie
rozloženie teplôt interiéri, dochádza tu k prúdeniu vzduchu v interiéri a teda problémom
s prašnosťou.

Nízkoteplotné vykurovanie

Tepelnú pohodu zabezpečuje vykurovacia sústava s nízkoteplotnými sálavými podlahovými
plochami s teplotným spádom 45/30°C alebo stenovými plochami s teplotným spádom 60/
40°C. Vykurovaciu plochu tvorí podlaha alebo stena, kde sú zabudované rúry z plastov, medi
alebo ocele. Povrchová teplota podlahy pri podlahovom vykurovaní je max. 28-29°C, pri
stenovom vykurovaní do 40-50°C.

Veľkoplošné sálavé podlahové vykurovanie:

Pri podlahovou vykurovaní vzniká lepší pocit tepelnej pohody vyvolaný ohriatím stien
v miestnosti a stropu sálavou zložkou podlahy. V miestnosti je rovnomernejšie rozvrstvenie
tepla. Vzhľadom na to , že hrúbka podlahy sa pohybuje v rozmedzí 6-10cm, je nutné počítať
s dlhšou dobou potrebnou na vyhriatie miestnosti (podlahové krytiny – keramika, laminát).
Najčastejšie sa v súčasnosti využíva kombinácia dvoch vykurovacích systémov.
Systém stenového vykurovania je vhodné používať v spojení s nízkoteplotným systémom –
podlahovým vykurovaním. Ich optimálne rozvrhnutie nám zabezpečí tepelnú pohodu v dome
či byte, bezprašné prostredie a 20% úsporu energie na vykurovanie v porovnaní s klasickým
vykurovaním. Stenové vykurovanie je veľmi vhodné zo zdravotného hľadiska (najmä pre
alergikov).
Veľkoplošné sálavé stropné vykurovanie – musí byť dodržaná minimálna svetlá výška
miestnosti 2,6m, aby nedochádzalo k nadmernému osálaniu hlavy.
Podľa druhu použitého materiálu pre potrubný rozvod:
• Plastové
• Medené rúry
• Oceľové závitové bezošvové rúry
Podľa umiestnenia ležatých potrubných rozvodov:
• Zavesené pod stropom najnižšieho podlažia(suterénu)
• Zabudované v teplovodnom kanále
• Zabudované do podlahy podlažia
• Nad podlahou podlažia a zakryté okrasnou lištou
VYKUROVACIE TELESÁ – je konečný článok vykurovacej sústavy, ktorého úlohou
je odovzdať teplo zo zdroja cez rozvodné potrubia do vykurovaného priestoru. Vykurovacie
telesá sa umiestňujú podľa dispozičných možností v mieste najväčších tepelných strát (pod
vonkajšie okná, na obvodové steny, pri balkónových dverách).
Podľa druhu teplonosnej látky – teplonosného média:
• Vodné
• Parné
• Teplovzdušné
Podľa teploty teplonosného média:
• Nízkoteplotné
• Teplovodné do 110°C
• Horúcovodné nad 110°C
Najbežnejšie druhy:
• Článkové telesá
• Doskové panelové telesá
• Skriňové telesá – konvektory
• Rúrové telesá – registre
• Nízkoteplotné
1. Vykurovací kotol – poznáme závesné kondezačné kotle s vlastným čerpadlom,
stacionárne liatinové nízkotepelné kotle
2. Ohrievač teplej vody (TUV) – Jednoduché ohrievače vody, dvojplášťové ohrievače
3. Vykurovací systém – Bežné je usadzovanie prachu a baktérií na radiátore a ich
neustále vírenie spôsobené cirkuláciou vzduchu. Tento systém tiež neúmerne vysušuje
vzduch z dôvodu vysokej povrchovej teploty. Cenovo je to dnes najvýhodnejšie riešenie,
architektonicky však pôsobí v interiéri rušivo.

c)Vonkajšie povrchy

Omietky

Vonkajšia omietka je ozdobou a ochranou budovy. Musí po dlhú dobu odolávať
vonkajším vplyvom a chrániť pred nimi murivo i celú budovu. Kvalita, a tým i životnosť,
omietky závisí predovšetkým od starostlivého výberu materiálov a od ich odborného
spracovania.
Na omietky pôsobí celý rad nepriaznivých vplyvov, ktorým musia odolávať
omietky, ak nemá dôjsť k ich poškodeniu. Ide predovšetkým o vlhnutie muriva, vlhkosť
kondenzovanú na povrchu a vo vnútri konštrukcie, zamokrenie dažďom a vysúšanie vetrom,
tepelné vplyvy prejavujúce sa vedením, prúdením, sálaním, striedavým otepľovaním
a ochladzovaním podľa orientácie k svetovým stranám, ale i vplyvom mrazu a zanedbania
kvality pri výrobe.

Obklady

Funkcie obkladov sú mnohoznačné, každý druh obkladu plní niekoľko funkcií naraz. Poradie
dôležitosti funkcií vyplýva z účelu stavieb a prostredia, v ktorom je stavba umiestnená.
Funkcia – estetická, ochranná, krycia, akustická, hygienická, ekonomistická.
Požiadavky
• stability
• teplotechniky
• penetrácie vody
• požiadavky aerodynamiky
• akustické
• proti korózie
• statické požiadavky
• dilatácie obkladu.
Druhy – Kamenné, keramické, veľkorozmerové silikátové, obklady z kompozitných
materiálov, drevené, obklady z plastických hmôt

Zateplenie fasád

Okrem požiadavky na tepelnú ochranu budovy musí spĺňať požiadavky na:
• Mechanickú odolnosť a stabilitu
• Požiarnu bezpečnosť
• Hygienu a kvalitu vnútorného prostredia
• Akustickú ochranu
• Životnosť
Základné zásady zatepľovania
• Zateplenie by malo byť aplikované z exteriérovej strany
• Tepelný odpor by mal z vnútra smerom von narastať
• Fasádny obklad zo skla, plastov, plechov by mal byť prichytený za prevetrávanou
vzduchovou dutinou
• Tepelná izolácia by mala byť pri aplikácii zvnútra opatrená parotesnou zábranou
• Vonkajšia povrchová úprava musí byť vodonepriepustná, ale paropriepustná
Z hľadiska technológie výroby a realizácie – zhotovené mokrým a suchým procesom
V stavebnej technickej praxi rozoznávame zatepľovacie systémy – kontaktné a odvetrané
Materiál – polystyrén, minerálne vlákna NOBASIL, sklenené vlákna IZOVER