30. maturitná otázka

1. charakterizujte vývin slovenského divadelníctva a dramatickej tvorby v medzivojnovom období a po roku 1945

Rozvoj dramatickej tvorby v medzivojnovom období podnietil vznik prvých profesionálnych slovenských divadiel: SND v Bratislave (1919), Východoslovenské ND v Košiciach (1924), Slovenské ľudové divadlo v Nitre (1939).

Proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva bol zložitý, pretože sme mali málo slovenských hercov, režisérov, slovenských divadelných hier. V tomto období nám skúsenosťami vypomohli českí režiséri a herci.

K priekopníkom slovenského divadelníctva patrili:

Andrej Bagar

Ján Borodáč

Oľga Borodáčová

Hana Meličková

Rovnako ako poézia a próza i dráma prešla po roku 1945 určitými vývinovými obdobiami:

1. obdobie – 1945 – 1950 – povojnoví dramatici nadväzovali na medzivojnovú drámu, najmä na tvorbu Júliusa Barča Ivana a Ivana Stodolu. Sústredili sa na existencionálne vyhrotené situácie, keď sa hrdina musel rozhodnúť medzi povinnosťou a túžbou, dobrom a zlom a podobne.

1. obdobie – 50-te roky – prevládali komédie a veselohry. Mnohým dielam chýbalo umelecké stvárnenie, boli bez konfliktové a upadali do schématizmu.

1. obdobie – 60-te roky – začína sa nová etapa slovenskej drámy, keď okrem tradičných socialisticko-realistických diel vznikajú nové divadelné hry nielen obsahom, ale aj formou.

1. obdobie – 70-te roky – mnohí autori sa odmlčali. Kritika sa obávala, že dramatici budú písať proti socializmu, a preto presadzovala myšlienku tzv. bezpečného zakotvenia v realite. Napriek tomu sa niektorí autori nevyhýbali experimentovaniu Bukovčan, Králik

1. obdobie – 80-te roky – do popredia sa dostáva satira Feldek, Štepka a vznikajú avantgardné autorské divadlá GUNAGU, STOKA. Orientujú sa na otázky etiky súčasného človeka a spoločnosti.

1. obdobie – 90-te roky až po súčasnosť – začali sa hrávať hry autorov, ktoré boli v predchádzajúcom období zakázané.

V súčasnosti je na Slovensku viacero profesionálnych divadiel:

Okrem nich máme aj divadlá malých javiskových foriem a autorské divadlá, v ktorých text je len 1 zložkou divadelnej štruktúry, využívajú tanec, hudbu a väčšiu pozornosť venujú súhre s obecenstvom, využívajú improvizačné prostriedky, napr: Radošinské naivné divadlo.

Najvýznamnejší predstavitelia slovenskej dramatickej tvorby po roku 1945:

Ivan Bukovčan

Štefan Králik

Ján Solovič

Peter Kováčik

Osvald Záhradník

Peter Karvaš

Stanislav Štepka

2. porovnaj zobrazenie človeka v hraničných životných situáciách v tvorbe P. Karvaša a I. Bukovčana

Peter Karvaš – Polnočná omša

Dej drámy sa odohráva na Vianoce roku 1944 v povstaleckej oblasti na kraji mesta v dome Kubišovcov. K štedrovečernému stolu si sadajú starí Kubišovci, ich dcéra Angela s manželom Paľom a čakajú ešte na najstaršieho syna Mariána a na nemeckého dôstojníka Breckera, ktorý je u nich ubytovaný. Pri vianočnom stole chýba ešte mladší syn Ďurko, o ktorom rodina tvrdí, že študuje v Bratislave, ale v skutočnosti je partizánom.

Celá rodina pôsobí navonok celkom skromne, ale pravdou je, že ani jeden nemá čisté svedomie. Syn Marián je gardistom, zástupcom veliteľa. Vďaka nemu získal rodina počas vojny veľa výhod. Otec sa stal spolumajiteľom prosperujúcej firmy a sestra Angela získala cukráreň po židovskej rodine, o ktorej si myslela, že dočasne opustili mesto. V skutočnosti bol jej brat Marián medzi tými, ktorí rodinu vyvraždili. Mariána odvtedy ešte aj v snoch prenasleduje obraz malých kučeravých detí.

Rodina Kubišovcov si sadá k štedrovečernému stolu a poručík Brecker sa s nimi zahráva. Vypytuje sa ich na Ďurka, chce vedieť, či je meno Kubiš časté v tomto kraji, lebo má vraj informácie o partizánovi, ktorý sa tiež volá Kubiš. Rodina zapiera, tvrdia, že Ďurko je v Bratislave. Brecker sa postaví k stene, ale nakoniec zmení správanie a daruje im vianočný darček.

Zrazu sa otvorili dvere a do izby vošiel Ďurko. Prekvapená rodina ho víta, ako keby prišiel z Bratislavy. Vzápätí v meste vyhlásili poplach a Brecker musí odísť. Ďurka opustili sily a klesol na zem. Raneného s vysokými horúčkami ho ukryli v stodole, pričom Ďurko blúznil a volal svoju milú Katku. Kubišovci nevedeli, čo robiť, uvedomovali si, že za ukrývanie partizána môžu všetci zomrieť. Matka sa nakoniec rozhodla, že sa zdôverí farárovi a vybrali sa na polnočnú omšu.

Dej drámy pokračuje na druhý deň ráno. Nálada je smútočná. Ďurka v noci našli Nemci a zastrelili ho. Rodina sa obviňuje, že neurobili všetko pre jeho záchranu.

Prichádza Brecker a na matkinu výčitku, že im zabil syna odpovedá, že on vedel o ich synovi už dávno, ale neprezradil ho.

Zdesená matka si uvedomuje, že vlastne ona je tá, ktorá ho zabila, lebo povedala pravdu farárovi a ten spolupracoval s gardistami.

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

Dráma sa odohráva počas vojny v istej novembrovej noci v roku 1944 po potlačení Povstania v malom meste obsadenom nemeckými vojskami.

Hlavnými postavami sú rukojemníci, ktorých Nemci zadržali ako odplatu za zabitie nemeckého vojaka a zatvorili ich do pivnice. Medzi rukojemníkmi sú:

– horár Terezčák,

– mladí zaľúbenci Fanka a Ondrej,

– pôrodná babica Babjaková,

– holič Uhrík,

– zverolekár dr. Šustek,

– neznámy cudzinec, ktorý v hre vystupuje pod menom Tulák,

– pani lekárnikova,

– učiteľ Tomka,

– prostitútka Marika Mondoková.

Boli uväznení preto, lebo nemecký veliteľ mesta, major von Lucas, vydal zákaz vychádzania po devätnástej hodine. Rukojemníci nechápu, prečo ich zatkli, veria, že je to omyl, že zaplatia pokutu a pustia ich domov. No prostitútka Marika im povie, že bol zabitý nemecký vojak a tu opäť platí zákon za jedného nemeckého vojaka musí byť popravených 10 civilistov.

Za rukojemníkmi prichádza pán Fischl, miestny obchodník s drevom, ktorý spolupracuje s Nemcami. Sľubuje, že sa im vynasnaží pomôcť. Po jeho odchode sa napätie medzi rukojemníkmi vystupňuje. Všetci majú strach, ale dúfajú, že Fischl splní sľub. Jedine Tulák tomu neverí. Jeho názory na prisluhovačov sú nekompromisné.

O jednej v noci prinesú rukojemníkom vojenský chlieb a vedro vody. Uhrík zbadá, že Tulák si krája chlieb loveckým nožom – takým istým, akým bol zabitý nemecký vojak. Obviní Tuláka, vyzýva ho, aby sa priznal, aby povedal, kto je, lebo v meste ho nikto nepozná.

Vtom opäť za rukojemníkmi prichádza Fischl, prináša novú správu od veliteľa. Zistilo sa, že zabitý vojak bol v službe opitý, a preto veliteľ už nežiada smrť všetkých, ale len jedného z nich. O tom, kto to bude, však musia rozhodnúť sami. Po tejto správe sa situácia viac zdramatizuje.

Holič Uhrík oznámi Fischlovi, že vrah je medzi nimi: je to Tulák, ktorý má taký istý lovecký nôž. Fischl mu vysvetlí, že nôž je síce taký istý, ale nemôže byť vražedným nástrojom, lebo ten zostal v tele nemeckého vojaka.

Učiteľ Tomko žiada Fischla, aby im dali hodinu na rozmyslenie, či návrh prijímajú. Uhrík a Šustek navrhujú, aby obeť vybrali podľa veku (naznačujú, že starec = horár už žil dosť a mohol by sa za nich obetovať) alebo podľa spoločenského postavenia (život prostitútky má menšiu hodnotu ako ich životy. Učiteľ s hrôzou sleduje, ako strach pripravuje ľudí o ľudskosť.

Ondrej sa chce napokon obetovať, Tulák sa mu snaží zabrániť a navrhuje, aby návrh odmietli. Uhrík a Šustek nechápu, že všetci deviati sa stanú vrahmi, ak vyberú jedného z nich.

Uhrík opäť ukáže svoju bezcharakternosť a chce, aby sa dohodli na mene niektorého zo známych buričov proti Nemcom a aby tvrdili, že nemeckého vojaka zabil on. Tulák mu oponuje a Uhrík vyprovokovaný jeho slovami, vytiahne britvu a v afekte ho zabije. Všetci sú zhrození vraždou. Podľa starca sa naplnili slová evanjelia – skôr než kohút zakikiríkal, Uhrík zaprel v sebe človeka.

Vtom prichádza Fischl, aby im oznámil, že ráno má jeden opustiť pivnicu. Vtedy si všimne mŕtve telo Tuláka a povie, že podmienka bola splnená. Ostatní si uvedomujú, že takto by sa stali spolupáchateľmi vraždy a odkážu, že jeden z nich pivnicu opustí. Starec pripomenie Uhríkovi, že aj Judáš spáchal po svojej zrade v Jeruzaleme samovraždu. Vyzýva Uhríka, aby aspoň raz v živote bol chlap. Uhrík neunesie ťarchu viny a vybehne hore schodmi a otvorí dvere. Po jeho odchode už počujú len dávku zo samopalu.

3. Ktorá postava vás najviac zaujala a čím?

Nemecký dôstojník Brecker, pretože pracoval pre Nemcov, no aj tak nezradil partizána Ďurka.

4. Charakterizujte spôsoby obohacovania slovnej zásoby

Poznáme tieto spôsoby obohacovania slovnej zásoby:

a)      tvorenie slov

–         odvodzovanie – predponou = vy-letieť, príponou = vrah-yňa, predponou + príponou = vý-let-ník, prechodom do iného ohýbania – vyletieť (sloveso) – výlet (podstatné meno)

–         skladanie = auto+škola = autoškola

b)      pretváranie slov

–         univerbizácia – z viacslovného pomenovania vytvoríme jednoslovné – minerálna voda = minerálka

–         multiverbizácia – je opak univerbizácie

–         skracovanie slov – skratky, značky, značkové slová

c)      preberanie slov –slovná zásoba sa obohacuje aj preberaním slov z iných jazykov. Ak ide o doslovné preklady, hovoríme im kalky – geografia = zemepis. K prevzatým slovám patria aj medzinárodné slová = internacionalizmy – čo sú odborné termíny rovnaké alebo podobné vo viacerých jazykoch = aorta.

Pravopis prevzatých slov môže byť:

–         pôvodný – science-fiction

–         zdomácnený – weekend – víkend

d)      tvorenie viacslovných pomenovaní

–         združené pomenovania – skladajú sa z viacerých slov, ale pomenúvajú len jeden objekt – Slovenská republika, akciová spoločnosť

–         frazeologizmy – ustálené slovné spojenia, ktoré majú obrazný význam.

Delia sa na:

–         ľudové – príslovia, porekadlá, pranostiky

–         intelektuálne – ktoré sme prevzali na základe vzdelania – Achillova päta

–         europeizmy – rovnaké vo viacerých jazykoch – time is money = čas sú peniaze

e)      tvorenie obrazných pomenovaní

–         pomocou metafory – vietor sa šmýkal po úbočiach

–         pomocou metonymie – čítať Kukučína

5. z ktorého jazyka preberá slovenčina v súčasnosti najviac slov

angličtiny

6. v ukážke nájdite cudzie slová a nahraďte ich domácimi

diár – zápisník

pedagóg – učiteľ

konfekciám – zásadám

intímny – osobný

ergo – teda