1. maturitná otázka

Literárna periodizácia – je členenie literatúry v chronologickom (časovom slede) na základe ideových a estetických znakov.

Slovenský literárny vývoj rozdeľujeme na 3 hlavné obdobia:

1. Staršia slovenská literatúra (800 – 1780)
2. Novodobá slovenská literatúra (1780 – 1905)
3. Slovenská literatúra 20. storočia (od roku 1900, 1905)

Staršia slovenská literatúra sa delí:

a)     Stredoveká literatúra (800 – 1500)

b)    Humanistická a renesančná literatúra (1500 – 1650)

c)     Baroková literatúra (1650 – 1780)

Novodobá slovenská literatúra sa delí na:

a)     Klasicizmus (1780 – 1830)

b)    Preromantizmus a romantizmus (1830 – 1850)

c)     Od romantizmu k realizmu (1850 – 1875)

d)    Realizmus (1785 – 1900)

Slovenská literatúra 20. storočia sa delí:

a)     Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

b)    Medzivojnová literatúra (1918 – 1945)

c)     Literatúra po 2. svetovej vojne (1945 – 1989)

d)    Súčasná slovenská literatúra ( 1989 – ….)

Charakterizuj 3 obdobia:

Klasicizmus od slova classicus = vzorový, dokonalý, príkladný

Klasicizmus vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. = kráľ Slnko.

Znaky literatúry:

1. Vychádza z filozofie racionalizmu (René Descartes = „Myslím teda som“) – človeku vládne rozum, ktorý umožňuje poznateľnosť sveta
2. Vzorom bolo antické umenie, boli určené presné pravidlá, ktoré literárna tvorba rešpektovala
3. Najvyšší zákon = súlad dobra, krásy a pravdy
4. Literatúra sa sústreďuje na všeobecné črty človeka než na jeho individuálnosť
5. Objektivizmus – nedovoľuje autorovi zaujať vlastný postoj k skutočnosti, ktorá sa stala záujmom jeho umeleckého stvárnenia

Na Slovensku bol rozklad feudalizmu, rozvíjali sa manufaktúry, panovala Mária Terézia (trivíum = čítať, písať, počítať); Jozef II. zrušil nevoľníctvo, zaviedol Tolerančný patent, povinná školská dochádzka 6 – 12 rokov.

Literatúra sa delí na:

1. vyššie žánre – óda, elégia, epos, tragédia, postavy sú z vyšších spoločenských vrstiev, témy sú historické alebo nadčasové. Predstaviteľ Pierre Cornielle – tragédia Cid

1. nižšie žánre – komédia, satira, bájka, témy zo súčasnosti, postavy sú z nižších spoločenských vrstiev. Predstaviteľ Jean Baptiste Poguelin Moliere – komédia Lakomec

Predstavitelia:

Svetoví predstavitelia – P. Cornielle, J. B. P. Moliere

Slovenskí predstavitelia – A. Bernolák, J. I. Bajza, J. Fándly, J. Kollár, J. Hollý, J. Chalupka

A. Bernolák je prvým kodifikátorom spisovného jazyka. V roku 1787 uzákonil spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia (okolie Trnavy), využíval  foneticko-fonologický princíp = píš ako počuješ. Nepoužíval y,  namiesto v písal w, j písal g.  Bernolákovčinu používali katolíci, evanjelici naďalej používajú biblickú češtinu.

Druhým kodifikátorom bol v roku 1843 Ľ. Štúr v spolupráci s Hodžom a Hurbanom v Hlbokom  na základe stredoslovenského  nárečia.

Martin Hattala svojou Krátkou mluvnicou slovenskou zaviedol v roku 1852 y.

Romantická literatúra:

1. vychádza z idealistickej filozofie, uprednostňuje city pred rozumom
2. veľký dôraz sa kladie na fantáziu
3. romantický hrdina – samotár, individualista, nespokojenec, je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa ako osamelý cudzinec. Túži po veľkom čine, ale často pri jeho realizácii zomiera. Hrdina má často podobu žobráka, väzňa, zbojníka, pútnika
4. autori zobrazovali silných jedincov – titanizmus
5. konflikt je v rozpore medzi snom a skutočnosťou
6. kontrasty, protiklady (tragický dej a prekrásne miesto deja)
7. téma – všetko sa stáva vhodným námetom, ale autori často siahajú po témach z histórie, prípadne zobrazujú sny o budúcnosti
8. zo žánrov prevláda lyrika, prípadne lyricko-epické básnické poviedky
9. dôležitú úlohu hrá príroda, ktorá odzrkadľuje duševné stavy hrdinov

10. literatúra má blízko k ústnej ľudovej slovesnosti

11. jazyk je blízky hovorovej reči

Predstavitelia:

Svetoví predstavitelia:

Victor Hugo – francúzska literatúra

Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller – nemecká literatúra

Karel Hynek Mácha, Božena Němcová – česká literatúra

Adam Mickiewicz – poľská literatúra

Šándor Petőfi – maďarská literatúra

Alexander Sergejevič Puškin – ruská literatúra

 Slovenskí predstavitelia:

Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban,

Samo Chalupka – Mor ho!,

Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko,

Andrej Sládkovič – Marína; Detvan,

Ján Botto – Smrť Jánošíkova,

Ján Kalinčiak – Reštavrácia

Realizmus

1. pravdivé zobrazenie skutočnosti
2. zobrazenie všedného života na základe vlastnej i spoločenskej skúsenosti
3. zobrazenie súčasnosti
4. pokrokovosť (spätosť s pokrokovými tendenciami spoločnosti)
5. humanizmus – zobrazenie človeka v celej jeho zložitosti
6. postavy zo všetkých spoločenských vrstiev
7. zo žánrov prevláda román

Predstavitelia:

Svetoví predstavitelia:

Honoré de Balzac – francúzska literatúra

Jan Neruda, Alois Jirásek – česká literatúra

Ivan Sergejevič Turgenev, Anton Pavlovič Čechov, Lev Nikolajevič Tolstoj, Fiodor Michajlovič Dostojevský, Nikolaj Vasilievič Gogoľ – ruská literatúra

Slovenskí predstavitelia:

Svetozár Hurban Vajanský – Suchá ratolesť

Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena, Ežo a Gábor Vlkolinský

Martin Kukučín – Dom v stráni (román), Neprebudený

Terézia Vansová – Sirota Podhradských (román)

Božena Slančíková Timrava – Ťapákovci

Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč

Ľudmila Podjavorinská – Čin – čin

Janko Jesenský – román Demokrati

Ladislav Nádaši Jégé – Adam Šangala

Elena Maróthy Šoltésová – Moje deti

Ukážky:

Andrej Sládkovič – Marína – romantizmus

Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč – realizmus

Ivan Krasko – Už je pozdě – literárna moderna

Pramene odborných informácii: knižnice, strediská vedeckých a technických informácií, bibliografické inštitúcie, internet, masmédiá

Osnova – najstručnejší obsah textu, písaný v bodoch, obsahuje kľúčové pojmy

Tézy – obsah textu písaný formou ucelených viet

Konspekt – zhustený, ale presný obsah textu, ktorý zachováva jeho logickú štruktúru. Forma býva prehľadná, využíva sa podčiarkovanie, číslovanie, rôzne písmo