Staviteľstvo – Maturitná otázka č. 25

19 január, 2013 0 Comments Odborné predmety , Zmaturuj 1005 Views

a) Vzduchotechnika

– je súbor zariadení, ktorej cieľom je zabezpečiť vhodné vlastnosti vzduchu
zodpovedajúce hygienickým podmienkam pre ľudí alebo požadované podmienky pre rôzne
technologické procesy – zabezpečenie pohody prostredia v uzavretých priestoroch.
– obor zaoberajúci sa úpravou vzduchu
Do vzduchotechniky zaraďujeme :
• vetranie – zabezpečuje výmenu vzduchu, úpravu a čistenie vzduchu, ohrev vzduchu,
odvádzanie nadmerného tepla, plynov, pár, prachu, škodlivých látok
• klimatizácia – zabezpečuje úpravu vzduchu, čistenie, ohrievanie, chladenie, vlhčenie
Úlohou vzduchotechniky spolu s vykurovaním je zabezpečiť pohodu prostredia
v uzavretých priestoroch.
Pohoda prostredia – je definovaná ako stav, ktorý zabezpečuje človeku podmienky zdravého
pobytu a maximálne tvorivej práce.
Činitele pohody: čistota vzduchu, tepelný stav, ostatné(hluk, osvetlenie…), telesná
konštrukcia človeka.

Prúdenie vzduchu – pohybom vzduchu vo vzduchotechnických zariadeniach dochádza
k prúdeniu vzduchu, ktoré je definované rýchlosťou prúdenia a tlakom. Prúdenie vzduchu
v zariadeniach poznáme laminárne a turbulentné.
Ideálna rýchlosť prúdenia vzduchu pre osoby je 0,125 – 0,25 m/s.
Prúdenie vzduchu potrubím nastáva za podmienok, pri ktorých sa prekračuje kritické
REYNOLDSOVO číslo: Re = 0,8-0,85.

Vetranie je súbor činností, ktorými chceme dosiahnuť výmenu vzduchu vo vetracom
priestore. Cieľom je vymeniť vzduch medzi vnútorným a vonkajším prostredím.
Poznáme vetranie:
• Prirodzené – výmena vzduchu nastáva prirodzeným prúdením vzduchu
• Nútené – výmena vzduchu nastáva núteným prívodom a odvodom vzduchu
• Kombinované – výmena vzduchu nastáva kombináciou prirodzeného a núteného
vetrania
Podľa času prevádzky: vetranie trvalé alebo občasné.
Vetracie zariadenie môže byť buď ústredné alebo jednotkové. Vetracie zariadenia sú
zvyčajne zložené z niekoľkých na seba nadväzujúcich komponentov.

Základné časti vetracích zariadení: ventilátory, výmenníky tepla, ohrievače a chladiče,
tlmiče hluku, filtre, zvlhčovače alebo sušičky vzduchu, vzduchotechnické potrubie, výustky.
Vzduchovody – slúžia na dopravu vzduchu (prívod aj odvod).
Potrubie – skladá sa z rovných rúr a tvaroviek. Materiál: pozinkovaný plech.
Koncovky vzduchotechnického potrubia – majú regulačnú funkcie a usmerňujú prúd
vzduchu. Rozdelenie: striešky, hlavice, žalúzie, výustky, anemostaty.
Regulačné a uzatváracie orgány – slúžia na nastavenie, riadenie, uzavretie objemového
prietoku vzduchu.
Ventilátory delia sa podľa smeru prúdenia vzduchu na osové, diagonálne, radiálne,
diametrálne.
Ohrievače a chladiče vzduchu: rekuperačné, regeneračné, zmiešavacie a priame.
Filtre atmosférického vzduchu: slúžia na sekundárne čistenie (od prachu), elektrické
odhlučovače. Druhy filtrov: vložkové, platňové, vreckové, náplňové, pásové …

Klimatizácia

– je to princíp vetrania, pri ktorom dochádza okrem ohrevu a čisteniu k ochladeniu alebo
úprave vlhkosti privádzaného vzduchu.
Rozdelenie podľa účelu: zdravotne hygienické, priemyselné, špeciálne.
Zásady návrhu – súvisí s dispozíciou stavby, potrebami na priestor
1. požadovaný rozsah klimatizovaných priestorov a miestností v objekte
2. náčrt – rozmery, veľkosť, orientácia miestností ku svetovým stranám
3. charakter – účel miestností
4. počet ľudí v miestnosti
5. možnosť umiestnenia vnútornej jednotky
Klimatizačná jednotka je ústrojenstvo zostavené z niekoľkých vzduchotechnických
zariadení do jedného funkčného celku, ktoré dokáže zabezpečiť prívod a odvod vzduchu
z požadovaného priestoru.
Rozdelenie klimatizačných jednotiek:
• interiérové – sem patria vstavané, skriňové, parapetné, podstropné, okenné jednotky
• ústredné – sú to zostavovacie jednotky s variabilnou možnosťou skladby prvkov
a blokové jednotky zložené natrvalo od výrobcu
Podľa použitej chladiacej sústavy môžu byť: s priamym alebo nepriamym chladením.

Zdroje a spôsoby šírenia hluku
Všetky spomínané zariadenia vetracie, klimatizačné sú zdrojom hluku.
Hluk je každý nežiaduci zvuk, ktorý je škodlivý ľudskému organizmu. Preto je veľmi
dôležité, aby neznepríjemňoval pobyt a prácu človeka.
Šírenie hluku môžeme rozdeliť na
• šírenie zvuku do voľného priestoru
• šírenie zvuku potrubím
• šírenie vibráciou cez uloženie ventilátoru do konštrukcie budovy
• šírenie vibráciou cez materiál potrubia
• šírenie z povrchu ventilátora, ktoré je vyžarované do priestoru, kde je stroj
umiestnený
• šírenie hluku cez potrubia do priestoru, kde je vedené
• šírenie zvuku v uzavretom priestore
Útlm hluku je významný, v projekte možno hneď navrhnúť protihlukové bariéry – steny,
stavebné objekty, izolácia. Pri návrhu treba dodržať : šírka prekážky musí byť dostatočne
veľká, stena prekážky musí byť konštruovaná tak, aby sa pri dopade vĺn nerozkmitala
a nevyžarovala hluk, v stene nesmú byť otvory.

Požiadavky na mikroklímu v priestoroch
Jednou zo základných požiadaviek na vetranie a klimatizáciu je zabezpečenie vhodných
podmienok pre človeka. Sú to:
• teplota prostredia – treba dosiahnuť tepelnú rovnováhu pre človeka
• rýchlosť prúdenia vzduchu – aby nebol pocit dusna a ani prievanu
• čistota vzduchu – zabezpečuje sa filtráciou vzduchu
• vlhkosť vzduchu – treba dosiahnuť optimálnu vlhkosť vzduchu s ohľadom na
vykonávajúce činnosti
• hladina hluku – je daná normou pre určité priestory

b) Hydroizolácie a sanácie stavieb

Konštrukcie pozemných stavieb sa vytvárajú z materiálov, ktoré sú viac alebo menej pórovité
a hydroskopické. Veľmi ľahko prijímajú vodu alebo vlhkosť, ktorá ich poškodzuje, a preto
treba stavby proti účinkom vody a vlhkosti chrániť.

Rozdelenie hydroizolácií proti vlhkosti a pôsobeniu vody
podľa izolovanej časti objektu:
– hydroizolácia hornej stavby (strešný a obvodový plášť)
– hydroizolácia spodnej stavby – vodorovné, zvislé
podľa druhu pôsobiacej vody:
hydroizolácia proti zemnej vlhkosti
– hydroizolácia proti podzemnej vode

Sanácia muriva – ako prvé je potrebné spraviť prieskum vzoriek muriva, dôležitá je aj štúdia
pôvodnej dokumentácie a jeho porovnávanie so skutočnosťou. Stavba objektu, dostavby a
rekonštrukcie môžu napomôcť zisteniu príčin vlhnutia. Sondami sa zisťuje stav a zloženie
nadzemnej i základovej konštrukcie a stav hydroizolácie. Takisto je potrebné zistiť množstvo
vlhkosti, prítomnosť solí, prípadne mikroorganizmov v murive.
Prieskum možno považovať za skončený až po dôkladnej obhliadke stavby vrátane strechy,
klampiarskych konštrukcií, terénnych úprav a pod. Samostatnou oblasťou je kontrola stavu
nosných častí krovu, drevenej stolice a jej ukotvenia v nosnom murive.
Analýza a výber spôsobu sanácie – vyhodnotenie prieskumov je najdôležitejším krokom
sanácie stavby, na základe ktorého sa určia príčiny porúch a následne i spôsob sanácie.
Rozhodovanie, ktorou metódou a v akom rozsahu objekt sanovať, ovplyvňujú viaceré faktory.
Využitie objektu má vplyv na rozhodnutie, či je potrebný zásadný zásah do muriva, prevádzka
budovy môže použitie niektorých metód obmedziť alebo znemožniť a pod. Historické stavby
majú na spôsob sanovania odlišné nároky. Nemožno v nich znehodnotiť stavebné detaily,
maľby, štuky…
Vzduchové sanačné systémy – princípom je prúdenie vzduchu okolo a aj vo vnútri
zavlhnutého múru, ktoré zabezpečí jeho dodatočné vysychanie.
Vkladanie vodorovných izolácií do muriva – nazýva sa tiež podrezanie muriva a spočíva
v prerezaní muriva po celej šírke zväčša lanovou alebo reťazovou pílou. Do prerezanej a
vyčistenej škáry sa postupne po úsekoch vkladá hydroizolácia.
Chemická injektáž – do muriva sa kolmo alebo pod uhlom, ktorý zväčša udáva výrobca
injektážnej zmesi, navŕtajú diery. Dĺžka vrtov by mala byť o niekoľko centimetrov kratšia,
ako je hrúbka muriva. Tlakovým vzduchom sa diery vyčistia. Napĺňať otvory možno
pomocou hadičky z kalibrovaných nádob alebo voľným napúšťaním priamo z nádoby.
Elektrofyzikálne sanačné systémy – do muriva sa zavedú kladné a záporné elektródy.
Kladné náboje spolu s molekulami vody sa pohybujú k zápornej elektróde, ktorá je
umiestnená v zemi. Výsledkom je „sťahovanie“ vlhkosti z muriva do zeme, a tým aj
vysúšanie muriva.
Izolovanie muriva z interiéru – pred vlhkosťou nechráni obvodovú konštrukciu a ani
neodstraňuje vlhkosť v murive, ale naopak umožňuje jej hromadiť sa, zároveň nebráni možnej
kondenzácii hromadiť sa na vnútornom povrchu.
Napriek negatívam sa izolovanie z interiéru používa – buď ako doplnkové, alebo v prípade,
že iné riešenie nie je možné. Súčasné možnosti prinášajú nové metódy a materiály, ktorými
možno za určitých podmienok riešenia kondenzácie na vnútornom povrchu obvodových
konštrukcií zvládnuť i zo strany interiéru.

Sanačné omietky – aj keď omietky samy neriešia problém vlhnutia, tvoria ako doplnkový
systém neoddeliteľnú súčasť každej komplexnej sanácie. Po odstránení príčin vlhnutia,
zabezpečení proti ďalšiemu navĺhaniu a aspoň čiastočnom preschnutí možno pristúpiť k
aplikácii sanačnej omietky. Postihnuté murivo treba očistiť od napadnutých častí obitím až za
hranicu oblasti poškodenia. Maltu z ložných škár treba vyškrabať, zvyšky odstrániť z dosahu
muriva a poškodené prvky muriva podľa potreby nahradiť novými. Sanačné omietky sú
paropriepustné, môžu byť aj čiastočne tepelnoizolačné. Majú veľké množstvo pórov a nízku
kapilárnu nasiakavosť, teda zabraňujú vode preniknúť až na povrch.

Účinnosť sanačných metód…
1 … vzduchovou dutinou
2 … drenážou
3 … podrezaním
4 … infúznou clonou
5 … utesňovacími povlakmi (izolovaním povrchu konštrukcie)
6 … sanačnými omietkami
7 … elektroosmózou

About author

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!