Karl Heinrich Marx

Karl Heinrich Marx

5.máj 1818 – 14.marec 1883

– nemecký filozof, ekonóm, historik, novinár a ideológ robotníckeho hnutia

-rozpracoval koncepciu materialistického poňatia dejín založených na ekonomických zákonoch

-zastával názor, že v spoločnosti je prítomný verejný konflikt, ktorý sa dá odstrániť iba nastolením komunistickej spoločnosti na základe zrušenia súkromného vlastníctva a spoločenských tried

Životopis

• pochádzal zo židovskej rodiny právnika žijúcej v Prusku
• od detstva bol v kontakte s intelektuálmi a umelcami
• navštevoval Bonnskú univerzitu – štúdium práva, neskôr viac akademicky orientovanú Univerzitu Fridricha Wilhelma v Berlíne, kde sa dostal do kruhov tzv. mladých hegeliánov, ktorí na neho mali výrazný vplyv
• oženil sa s členkou významnej aristokratickej rodiny; mal niekoľko detí, no počas jeho života v Londýne jeho rodina veľmi schudobnela

Marxova filozofia dejín

-tvorí základný rámec jeho teórie (deterministická)

– základným piliérom je Hegelova dialektika =  pozorovanie vývoja ideí ako stáleho konfliktu a antitéz, tie ústia v syntézu, ktorá posúva konflikt o krok ďalej

-základnou vlastnosťou je konflikt rôznych tried

-podľa Marxa je nevyhnutným rozuzlením tohto konfliktu nastolenie komunistickej spoločnosti, pričom jej hlavným pilierom je zrušenie súkromného vlastníctva, ktoré je príčinou tohto konfliktu

1. obdobie prvotno-pospolnej spoločnosti
2. obdobie triednej spoločnosti
3. nová rovnováha nájdená v beztriednej, komunistickej spoločnosti

Základňa a nadstavba

• najdôležitejšie koncepcie Marxovej vedeckej dráhy predstavujú pojmy základňa a nadstavba
• nadstavba, ktorú predstavuje duchovná kultúra (umenie, náboženstvo, myslenie) je úplne určovaná ekonomickými faktormi = materialistický determinizmus
• celý dejinný postup odvodzoval od ekonomických zmien
• jednou z najznámejších reakcií na túto teoretickú koncepciu je Weberova práca Protestantská etika a  Duch kapitalizmu (vysvetľuje vznik kapitalizmu na základe špecifisckých vlastností protestantskej viery)

Kapitál

-celoživotné dielo

-podstatu diela možno demonštrovať na protirečení, ktorým jeden zo zakladateľov politickej ekonómie Francois Quesnay trápil svojich protivníkov, ktorí mu boli dlžní odpoveď

Otázka: „Prečo kapitalisti neustále znižijú hodnotu, hoci im ide o práve túto hodnotu?“

Odpoveď: „Absolútna hodnota tovaru je sama osebe ľahostajná pre kapitalistu, ktorý ho vyrába. Kapitalistu zaujíma len nadhodnota, ktorá väzí v tovare a dá sa pri predaji realizovať. Realizácia nadhodnoty zahŕňa sama nahradenie preddavkovej hodnoty. Keďže však relatívna nadhodnota rastie priamo úmerne s vývinom produktívnej sily práce (produktivity), kým hodnota tovarov klesá  s tým istým vývojom (produktivity), keďže teda ten istý identický proces zlacňuje tovary a zvyšuje nadhodnotu, ktorú obsahujú, rieši sa tým záhada, prečo sa kapitalista, ktorému ide len o výrobu výmennej hodnoty, ustavične usiluje znížiť výmennú hodnotu tovarov.”

-kapitalisti teda nechcú, oni musia neustále znižovať hodnotu, až tá dospeje teoreticky k nule, tovar sa tak stáva v nastupujúcej komunistickej spoločenskej formácii dostupný každému

Hodnota

• chce vyrobiť úžitkovú hodnotu, ktorá má výmennú hodnotu, predmet určený na predaj = tovar
• chce vyrobiť tovar, ktorého hodnota je vyššia ako suma hodnoty tovarov potrebných na jeho výrobu, výrobných prostriedkov a pracovnej sily, na ktoré sa preddavkoval na trhu pekné peniaze

Vplyv Marxových myšlienok

-na jeho myšlienky nadväzovalo  množstvo mysliteľov, dokonca aj tí, ktorí s ním nesúhlasili= Max Veber, Raymond Aron, Karl Raimund Popper

-jeho myslenie našlo uplatnenie v teóriách mysliteľov tzv. franfurtskej školy

– vplyv na filozofické smery ako marxizmus, neomarxizmus, marxizmus-leninizmus, trockizmus, anarchizmus, existencializmus, filozofia človeka, filozofia vedy

Zdroj:

Wheen F., : Karl Marx, Bratislava, SLOVART, 2001, s.319, ISBN 80-7145-54-15