6. maturitná otázka

Charakterizuj svetovú romantickú literatúru (znaky)

Romantizmus – je umelecká metóda, ktorá spočíva v snahe stavať proti neuspokojenej spoločnosti nezvyčajné obrazy a deje zrodené vidinou alebo túžbou umelca.

Znaky romantizmu:

1. vychádza z idealistickej filozofie, uprednostňuje city pred rozumom
2. veľký dôraz sa kladie na fantáziu
3. romantický hrdina – samotár, individualista, nespokojenec, je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa ako osamelý cudzinec. Túži po veľkom čine, ale často pri jeho realizácii zomiera. Hrdina má často podobu žobráka, väzňa, zbojníka, pútnika
4. autori zobrazovali silných jedincov – titanizmus
5. konflikt je v rozpore medzi snom a skutočnosťou
6. kontrasty, protiklady (tragický dej a prekrásne miesto deja)
7. téma – všetko sa stáva vhodným námetom, ale autori často siahajú po témach z histórie, prípadne zobrazujú sny o budúcnosti
8. zo žánrov prevláda lyrika, prípadne lyricko-epické básnické poviedky
9. dôležitú úlohu hrá príroda, ktorá odzrkadľuje duševné stavy hrdinov

10. literatúra má blízko k ústnej ľudovej slovesnosti

11. jazyk je blízky hovorovej reči

Predstavitelia:

Svetoví predstavitelia:

Victor Hugo – francúzska literatúra

Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller – nemecká literatúra

Karel Hynek Mácha, Božena Němcová – česká literatúra

Adam Mickiewicz – poľská literatúra

Šándor Petőfi – maďarská literatúra

Alexander Sergejevič Puškin – ruská literatúra

Victo Hugo – Chrám Matky božej v Paríži

– historický román z 15. storočia, ktorý sa odohráva v prostredí Paríža a najmä kostola Notre Dame. Ide o romantický príbeh krásnej cigánky a škaredého Quasimoda, dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia stredoveku. Román je rozdelený do 2 častí.

Hlavné postavy:

Quasimodo – kontrastná postava: škaredý zovňajšok a dobrá duša. Ako pohodené dieťa ho našli pred kostolom a zľutoval sa nad ním kňaz Frollo, ktorý ho vychoval, naučil ho čítať a písať a urobil z neho zvonára, v 14 rokoch stratil sluch od silného zvuku zvonov. Svojmu opatrovateľovi je oddaný a za pokus uniesť Esmeraldu trestaný. Keď mu Esmeralda podá vodu na pranieri, vznikne v ňom nežný cit ku krásnej cigánke. Preňho je šťastie milovať, nežiada byť milovaným.

Esmeralda – pekné, hlboko mravné dievča. Ako 6-mesačné dieťa ju Cigáni ukradli Chudôbke – parížskej dievčine a vymenili ju za znetvorené dieťa. Viac ako 15 rokov si uchováva črievičku, ktorú mala obutú pri únose. Cigánka jej predpovedala, že ak si zachová nevinnosť, nájde svoju matku. Nachádza ju tesne pred popravou.

Zamiluje sa do veliteľa lukostrelcov Phoeba a kvôli láske by sa vzdala všetkého. Jej láska je však nešťastná, lebo Phoebus by chcel Esmeraldu len na pobavenie.

Je obžalovaná z bosoráctva a jej smrť vyznieva tragicky, pretože umiera ako obeť.

Claude Frollo – rozporuplná postava dlho bol príkladom medzi chudobnými, ale vášeň k žene ho pretvorí na morálneho netvora.

Pierre Gringoire – spisovateľ bez úspechu, bez peňazí a domova. Nie je typickou romantickou postavou, spolu s rozprávačom  nás sprevádza dejom od začiatku až do konca.

Dej:

Dej románu sa odohráva v 15. storočí – Sviatkom bláznov. V uliciach Paríža sa zhromažďujú ľudia, koná sa divadelné predstavenie Pierra Gringoira, ale publikum sa teší na voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Víťazom sa stáva Quasimodo. Frollo pokrikuje po krásnej Cigánke s cvičenou kozičkou.

Pierre Gringoire sa potuluje po Paríži a je svedkom pokusu o únos Esmeraldy, zachráni ju kapitán Phoebus. Únoscovia boli Frollo a Quasimodo, no chytia iba zvonára.

Quasimodo je na pranieri, ľudia sa mu posmievajú, jediný človek, čo sa nad ním zľutuje je Esmeralda, ktorá mu podá vodu. On sa do nej zamiluje. Netúži byť milovaný, stačí mu, že on môže milovať.

Základom fabuly sú zložité životné osudy mladej Cigánky Esmeraldy, najmä vášnivá láska pokryteckého kňaza Frolla k nej. Frollo prekvapí Esmeraldu s jej milým, kapitánom lukostrelcov  a prebodne ho dýkou. Zo zločinu obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu. Kapitán lukostrelcov však nezomrel, je len zranený, no Esmeralda ho už nikdy viac neuvidí.

Hrbáč Quasimodo, zvonár v chráme, ju ukryje vo veži. Kým bráni chrám pred ozbrojencami, ktorí chcú odviesť Esmeraldu, Frollo ju unesie. Pretože Esmeralda nesúhlasí s Frollovými návrhmi, uväznia ju v cele, kde je bláznivá Chudôbka, ktorá v Esmeralde spozná svoje dieťa podľa talizmanu (črievička), ale už ju nemôže zachrániť.

Esmeralda zomiera – obesia ju. Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu, keď sa smeje pri poprave Esmeraldy. Ukradne Esmeraldino telo a zanesie ho do hrobky. Po dvoch rokoch nájdu v hrobke dve kostry. Ide o kostru ženy, ktorá zomrela obesením a o kostru muža s pokrivenou chrbticou. Muž prišiel do hrobky zomrieť dobrovoľne.

Romantické znaky diela:

1. historická téma
2. romantické konflikty
3. tragický koniec
4. zveličovanie
5. kontrasty, protiklady (telesná ošklivosť a duševná krása, láska a nenávisť, bohatstvo a chudoba)

Johann Wolfgang Goethe – Faust

– veršovaná dráma, ktorá vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po pravom poznaní. Uzavrie zmluvu s diablom Mefistofelom a ten mu na oplátku sľúbi, že mu umožní spoznať lásku a preniknúť do tajomstva vedy. Faust prežije lásku i sklamania, spozná vedu i čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre ľudí: napr. premení neúrodný močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia. Faust je symbolom ľudskej aktivity a tvorivej práce, zatiaľ čo Mefistofeles je stelesnením sebectva a túžby po moci. Na motívy tragédie bola napísaná opera Faust a Margaréta.

Friedrich Schiller – Wiliam Tell

Jednou z veľkých tém v Schillerovej dramatickej tvorbe je ľudská túžba po slobode. Námet pre drámu čerpal z histórie Švajčiarska a jeho bojov za oslobodenie spod nadvlády Habsburgovcov. Odmietajú násilné krutosti fojtov, najmä mimoriadne krutého Hermana Gesslera.

Dej:

Wiliam Tell ako vodca sedliakov odmietne plniť príkaz: zdraviť klobúk rakúskych kniežat napichnutý na tyči. Krutý Hermann Gessler chce Wiliama Tella zatvoriť, ale ponúka mu šancu na vykúpenie. Gessler chce, aby zostrelil jablko z hlavy svojho syna. Tell dokáže vždy presne trafiť i zo vzdialenosti 100 krokov. Tell má pochybnosti, prichystá si 2 šípy. Gessler to zbadá a spytuje sa, prečo má dva šípy. Tell sa pokúsi klamať, ale keď mu Gessler sľúbi slobodu, povie pravdu, že druhý šíp bol nachystaný na neho, keby ublížil svojmu synovi. Gessler ho dá zatvoriť. Tellovi sa podarilo utiecť a nakoniec Gesslera zabil Tell.

George Gordon Byron – Childe Haroldova púť

–         lyricko-epická skladba, autobiografická báseň s dojmami z jeho ciest po európskych krajinách. Spomína na pustošivé vojny a ľudské utrpenie. Najmä pri pohľade na Grécko a jeho slávnu kultúrnu minulosť si ho podmanila myšlienka o slobode národov.

Ďalšie diela:

Básn. skladba – Don Juan – satira vyšších spoločenských vrstiev

Báseň – Chillonský väzeň – vyjadril túžbu Švajčiarov vymaniť sa spod cudzej nadvlády

Percy Bysshe Shelley – Odpútaný Prometeus

– vychádza z Aischylovej antickej tragédie – Pripútaný Prometeus. Hrdina (Titan, predstavujúci Ľudskosť spútanú tyranom) je prikovaný k skale, trpí, ale nepodáva sa. Podporujú ho mytologické bytosti, ktoré nakoniec zosadia Jupitera (Ducha zla) z trónu a Herkules trpiaceho hrdinu oslobodí. Nastáva vlády lásky a porozumenia. Hra je proroctvom o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva.

Postoj hrdého vzdoru proti osudu a moci je typickým znakom romantizmu. Schelleyho básnická tvorba je syntézou ideálov krásy a revolučnej veštby premeny sveta.

Vety sa v slovenčine delia podľa obsahu (modálnosti) na:

1. 1.     oznamovacie
2. 2.     opytovacie
3. 3.     rozkazovacie
4. 4.     želacie
5. 5.     zvolacie

Vety sa podľa členitosti delia na:

1. 1.     jednočlenné – slovesné

                           – neslovesné

2. dvojčlenné – úplné – (podmet + prísudok)

                      – neúpné – (prísudok + zamlčaný podmet)

Vety sa v slovenčine delia podľa zloženia na:

1. jednoduché vety: a) holé vety –  Janko pracuje.

b) rozvité vety – Janko pracuje dobre.

c) s viacnásobným vetným členom – Mama kúpila chlieb a pečivo.

2. zložené: a) jednoduché súvetia – zložené z 2 viet – priraďovacie a podraďovacie

b) zložené súvetia – zložené z 3 a viac viet

Priraďovacie súvetie môže byť:

a)     zlučovacie – a , i, aj, ani – Pozrel sa a vyšiel na cestu.

b)    stupňovacie – ba i, ba aj – Nielen vlasy mal červené, ale aj fúzy sa mu leskli.

c)     odporovacie – ale, no – Vyhrešila ho, no nepotrestala.

d)    vylučovacie – alebo, buď – Alebo sa polepšíš, alebo budeš doma.

e)     dôvodové – Mali sme byť radi, veď sa ani nerozlúčil.

f)      dôsledkové – Volal jej v noci, preto mu nezdvihla.

Podraďovacie súvetie sa ďalej delí na: (podľa typu vedľajšej vety)

a)     podraďovacie súvetie vedľajšia veta predmetová – Viete si predstaviť, aký som bol prekvapený.

b)    podraďovacie súvetie vedľajšia veta prívlastková – Dal jej otázku, na ktorú som nevedel odpovedať.

c)     podraďovacie súvetie vedľajšia veta príslovková:

–         miesta – Nechoď tam, kde ťa nevolajú.

–         času – Keď prestalo pršať, rozhodla sa odísť.

–         spôsobu – Janko sa správal, ako ho videl prvýkrát.

–         príčiny – Mám ťa rada, lebo sa správaš rozumne.

d)    podmetová – Čo sa vlečie, neutečie.

e)     prísudková – Aká matka, taká Katka.

f)      doplnková – Videl ho, usmievajúc sa na deti.