22. maturitná otázka

1. Analýzou dvoch vybraných románov charakterizujte obraz mladého človeka v povojnovej a súčasnej svetovej literatúre + charakterizujte štýl románov

Jednou z najobľúbenejších tém v súčasnej svetovej literatúre je život mladých ľudí, ich názory, radosti i problémy, vzájomné vzťahy, hľadanie miesta v živote a podobne.

Medzi autorov, ktorí sa vo svojich literárnych dielach zaoberali životom mladých ľudí patria:

z americkej literatúry – Jerome David Salinger – psychologický román – Kto chytá v žite

                                    Judith Questová – román – Obyčajní ľudia

z anglickej literatúry – Sue Townsendová – humorný pohľad na problémy dospievajúceho chlapca – Tajný denník Adriana Mola

z českej literatúry – Milan Kundera – Neznesiteľná ľahkosť bytia

                               Radek John – Memento – príbeh mladého narkomana Michaela Otavu

Pavel Frýbort – Vekslák

zo slovenskej literatúry – Peter Andruška

                                      Peter Holka

Jerome David Salinger

Jerome David Salinger má samotársku povahu, od roku 1965 sa neobjavuje na verejnosti a ani neposkytuje žiadne rozhovory. Ako 23-ročný sa v roku 1942 zúčastnil 2. svetovej vojny a po vojne mal psychické problémy a sklon k mysticizmu = sklon k blúznivému mysleniu.

Motívy Salingerovej tvorby:

–         problémy dospievania

–         dosah vojny alebo iných traumatických udalostí na psychiku mladých mužov a ich vzťah k malým deťom (ako k stelesneniu nevinnosti)

Tvorba:

zb. poviedok – Deväť poviedok – túžba po dokonalej spoločnosti, začlenenie do spoločnosti po vojne

psychologický román – Kto chytá v žite

Kto chytá v žite

Hlavnou postavou je 16-ročný Holden Caulfield, ktorý pochádza z tzv. dobrej rodiny a ktorý dospeje k presvedčeniu, že jeho najbližšie spoločenské a školské prostredie je zlé, skazené a neúprimné. Holden má brata D.B., ktorý žije v Hollywoode, je spisovateľom, sestru Phoebu, ktorá má 10 rokov a mal brata Allieho, ktorý zomrel na leukémiu.

Holden je nadaný chlapec, ale v škole neprospieva. Škola ho otravuje, preto z nej ujde v predstave, že niekde v živote zakotví. Po 3-dňovom blúdení po New Yorku, sa však pod vplyvom svojej sestry Phoeby vracia domov.

Príbeh rozpráva samotný hrdina rok potom, ako ho zažil. Túto silne subjektivizovanú výpoveď možno chápať aj ako generačnú spoveď dospievajúcej mládeže vtedajšej dobe.

Dej sa začína „in medias res“ v sobotu pred vianočnými prázdninami Holdenovým rozhodnutím opustiť Pencey (škola vo veľmi vysokej kategórií v Pennsylvánii). Nemieni sa do nej už nikdy vrátiť, prepadol zo 4 predmetov, neprejavil záujem a ani snahu zmeniť svoj prospech ku školskému vzdelávaniu, bavila ho len angličtina a to bol jediný predmet, z ktorého neprepadol. Nie je to prvýkrát, čo odchádza zo školy z vlastnej vôle alebo donútený študijnými výsledkami. Holden sa odhodlá k spontánnemu protestu proti všetkému, čo ho obklopuje. Neznáša nerovnosť, falošnosť, pretvárku a nespravodlivosť, odsudzuje pokrytectvo. Protiví sa mu odlišné a vypočítavé správanie sa k dobrým sa chudobným rodičom.

Autor prenikol do duše citových konfliktov a zmýšľania mladého človeka. Holden nechcel byť tuctovým chlapcom. Medzi hodnoty, ktoré uznával, patrili – vzdelanie, inteligencia. Veľmi si vážil, ak niekto niečo skutočne ovládal, vedel. Mal zmysel pre spravodlivosť, zaujíma ho, ako iní ľudia vnímajú svet, spoločnosť. Je len málo postáv v diele, ktoré si váži, obdivuje. Anonymnú väčšinu ľudí patriacich k spoločenskej vrstve neznáša.  Nezakladá si na materiálnych hodnotách, vie si však vážiť dary od svojich blízkych priateľov. Uznáva hlavne svojho brata D. B.. Priznáva sa k zbabelosti, neodváži sa povedať priamo ľuďom do očí, čo si o nich myslí, pobiť sa za svoju pravdu. V jeho hodnoteniach a postojoch sa prejavuje nezrelosť, rozkolísanosť a neistota. Túži po veľkej ideálnej láske. Najsilnejší citový vzťah ho viaže k Jane Gallagherovej. Stále na ňu myslí, túži po nej, ale jeho rozhodnutia stretnúť sa s ňou vždy na niečom stroskotajú. Jeho sny sa nepremenia na skutočnosť.

Láska je pre neho hlboký, čistý ľudský cit, nedokáže sa milovať s prostitútkou, lebo k nej nič necíti. Odmieta láskanie muža, pretože je to neprirodzené. Čo sa týka viery, hovorí: „Som tak trochu ateista.“ Ježiša má rád, ale zdá sa mu, že farári hrajú divadlo.

Okolitý svet je mu čudný a nepriateľný, cíti k nemu taký odpor, že si raz dokonca vytvára absurdnú predstavu o tom, ako bude žiť niekde ďaleko od ľudí, na živobytie si bude zarábať  na benzínovom čerpadle a aby nemusel komunikovať s ľuďmi, bude mať hluchonemú manželku, budú žiť v chatrči na okraji lesa a deti bude vzdelávať sám prostredníctvom kníh. Nepripustí, aby sem prenikla štipka civilizácie.

Holdenovo odsúdenie spoločnosti sa premieta aj do motívov smrti (smrť brata Allieho – nadaného chlapca, ktorý umrel na leukémiu, obraz Allieho baseballovej rukavice, popísanej veršami o smrti, motív samovraždy). Holdenova psychická kríza sa končí voľbou života, ktorého znovuzrodenie symbolizujú aj blížiace sa Vianoce. Holden sníva o tom, že bude zachraňovať deti, behajúce po veľkom žitnom poli pred pádom zo strmého útesu, ktorým sa roľa končí.

Štýl románu – autor v románe použil hovorovú reč naplnenú slangovými výrazmi, keďže príbeh je podávaný ústami 16-ročného Holdena. V románe sa niekoľkokrát opakuje motív kačíc na zamrznutom jazere, nad záchranou ktorých sa Holden zamýšľa.

Judith Questová – Obyčajní ľudia

Ide o tragédiu jednej americkej rodiny.

Hlavná myšlienka: človek sa musí vedieť vyrovnať i s najťažšími ranami osudu, pričom mu silu môže dodať priateľstvo, láska a porozumenie.

Dej:

17-ročný Conrad Jarret sa vracia po 8 mesiacoch z psychiatrického ústavu, kde sa liečil po pokuse o samovraždu. Nastáva pre neho rozhodujúce obdobie, kde vystávajú nové otázky, či sa dokáže znova zaradiť do normálneho života, či dokáže nájsť vnútornú silu a narušenú duševnú rovnováhu.

Beth a Calvin Jarretovci – donedávna šťastná a spokojná americká rodina sa zrazu nedokážu vyrovnať s ranami osudu. Najskôr počas dovolenky na Michiganskom jazere sa nešťastnou náhodou utopí ich starší syn Back, potom sa pokúsi o samovraždu Conrad, pretože si nemôže odpustiť smrť zbožňovaného brata. Neskôr začne Conrad navštevovať psychiatra Dr. Bergeta. Začne sa uzdravovať a pomocou lásky si uvedomuje, že si má veriť a robí si plány do budúcnosti.

Štýl románu – príbeh je vlastne správou o tragédií jednej rodiny, pričom najskôr sa dozvedáme o následkoch tragédie, až potom o jej priebehu. Príbeh rozpráva autorka v 3. osobe, ale podáva ho veľmi citlivo a so súcitom. Zvláštnosťou románu je priama reč vo vnútorných monológoch.

Sue Townsendová – Tajný denník Adriana Mola

Rozprávačom príbehu je hlavný hrdina Adrian Mole, prostredníctvom svojho denníka. Sú to vlastne groteskné, trpko – smiešne záznamy skoro 14-ročného chlapca.

Dej:

Dej sa začína na začiatku Nového roka, keď si Adrian zapisuje do denníka svoje novoročné predsavzatia. Jeho záznamy sú poznámkami precitlivelého chlapca, ktorý je príliš sústredený na svoju osobu. Z bežného pupenca na tvári urobí tragédiu, obviní matku, že mu varí nevhodné jedlá, obviňuje lekára, že sa o neho nestará. Zároveň je nešťastne zaľúbený do spolužiačky Pandory, ktorá sa mu zdá nedosiahnuteľná. Náhoda spôsobená jeho roztržitosťou zapríčiní, že sa stane hrdinom školy a Pandora sa o neho zaujíma.

Adrian má však i skutočné problémy, sleduje rozpad rodiny, keď mu matka ujde so susedom – svojím milencom – a nešťastný otec stráca zamestnanie. Nakoniec sa všetko skončí ako v rozprávke. Matka sa nabaží milenca a vráti sa domov, otec nájde zamestnanie. Problém je však v tom, že otcova priateľka čaká dieťa.

Pre Adriana, človeka považujúceho sa za intelektuála, nekritického voči sebe a kritického voči okoliu je však problémom láska k Pandore a zároveň skúšky.

 2. Vysvetlite pojmy diskusia, diskusný príspevok

Diskusia – je usmerňovaní rozhovor, ktorý má určité pravidlá. Býva súčasťou rôznych schôdzí, porád a podobne. V diskusií formou diskusných príspevkov vyjadrujú prítomní svoj vlastný návrh alebo názor.

Diskusiu tvoria 3 časti. V úvode sa vysloví námet do diskusie, jadrom sú diskusné príspevky a v závere moderátor zhrnie výsledky, sformuluje a zovšeobecní závery.

Diskusný príspevok sa skladá zo 4 častí:

a) obsahuje oslovenie

b)súhlasné alebo nesúhlasné nadviazanie na predchádzajúci diskusný príspevok, referát, prednášku a podobne

c)stručné a vecné vyjadrenie vlastného návrhu alebo názoru

d)poďakovanie za pozornosť

S diskusiou súvisí debata a polemika. Diskusia, debata a polemika sú dialogické žánre rečníckeho štýlu.

Debata je menej oficiálna ako diskusia, má dialogický ráz, nepredpokladá úvod a jadro. Priebeh debaty je spontánnejší, účastníci si ozrejmujú a osvetľujú pohľad na istú problematiku, na ktorú majú v zásadných črtách rovnaký  názor.

Polemika je ostrá výmena názorov medzi nositeľmi protichodných náhľadov na istý problém. Ide o snahu získať poslucháča na svoju stranu, presvedčiť ho o správnosti vlastného názoru.