5. maturitná otázka

Charakterizuj klasicizmus:

Klasicizmus od slova classicus = vzorový, dokonalý, príkladný

Klasicizmus vznikol a vyvrcholil na francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. = kráľ Slnko.

Znaky literatúry:

1. Vychádza z filozofie racionalizmu (René Descartes = „Myslím teda som“) – človeku vládne rozum, ktorý umožňuje poznateľnosť sveta
2. Vzorom bolo antické umenie, boli určené presné pravidlám, ktoré literárna tvorba rešpektovala
3. Najvyšší zákon = súlad dobra, krásy a pravdy
4. Literatúra sa sústreďuje na všeobecné črty človeka než na jeho individuálnosť
5. Objektivizmus – nedovoľuje autorovi zaujať vlastný postoj k skutočnosti, ktorá sa stala záujmom jeho umeleckého stvárnenia

Na Slovensku bol rozklad feudalizmu, rozvíjali sa manufaktúry, panovala Mária Terézia (trivíum = čítať, písať, počítať); Jozef II. zrušil nevoľníctvo, zaviedol Tolerančný patent, povinná školská dochádzka 6 – 12 rokov.

Literatúra sa delí na:

1. vyššie žánre – óda, elégia, epos, tragédia, postavy sú z vyšších spoločenských vrstiev, témy sú historické alebo nadčasové. Predstaviteľ Pierre Cornielle – tragédia Cid

1. nižšie žánre – komédia, satira, bájka, témy zo súčasnosti, postavy sú z nižších spoločenských vrstiev. Predstaviteľ Jean Baptiste Poguelin Moliere – komédia Lakomec

Predstavitelia:

Svetoví predstavitelia – P. Cornielle, J. B. P. Moliere

Slovenskí predstavitelia – A. Bernolák, J. I. Bajza, J. Fándly, J. Kollár, J. Hollý, J. Chalupka

Ján Hollý – epos Svätopluk – svoje dielo písal v bernolákovčine

–         bohatiersky epos, námet autor čerpal z 9. storočia, keď Svätopluk vydal Rastislava Nemcom.

–         Zobrazenie deja sa nekryje s historickou skutočnosťou, autor ju pretváral podľa svojich zámerov.

Hlavná myšlienka: myšlienka slobody. Aj keď Hollý pomenoval epos podľa Svätopluka, nešlo mu o oslavu jeho osoby. Na pozadí jeho osudov chcel vyzdvihnúť boj Slovákov za slobodu a samostatnosť slovenského kráľovstva.

Kompozícia:

1. časť – propozícia – naznačenie obsahu
2. časť – invokácia – autor prosí Múzu, aby mu pomohla pri písaní
3. časť – samotný dej – začína „in medias res“ a hlavná dejová línia je dopĺňaná mnohými vedľajšími

Dej:

Svätopluk vydal Rastislava Nemcom, tí ho oslepili a uväznili. Neskôr uväznia i Svätopluka. Nemecký panovník Karolman mu ponúka slobodu pod podmienkou, že sa postaví na čelo nemeckých vojsk. Aby si Svätopluka získal ešte pevnejšie, ponúkne mu svoju dcéru za ženu. Na počesť budúceho zaťa vystrojí Karolman hostinu a organizuje rytierske hry. Na hostine Svätopluk rozpráva o pôvode Slovanov, o ich spôsobe života, zvykoch, o tom, ako si nadovšetko cenia mier a slobodu. Svätopluk prichádza s vojskom pod Devín, prejde na stranu Slovákov, ktorí mu ponúknu kráľovskú korunu, ale musí sa osvedčiť v boji proti Nemcom. Nastáva posledná bitka, ktorá sa zúži na boj medzi vodcami. Na strane Nemcov – Britvald a na strane Slovákov – Svätopluk. Svätopluk porazí Britvalda, ale autor rozhodujúcu úlohu pri porážke Nemcov prisudzuje ľudu.

Ďalšie diela:

elégie (žalospevy) – Plač Matky Slávy nad synmi odrodilými; Plač Matky Slávy nad synmi Svätoplukovými

eposy – Svätopluk, Sláv, Cyrilo-Metodiáda

selanky – Selanky – 21 idylických básní – ospieval slovenskú prírodu na jar, v lete a dedinského človeka.

Epos – je rozdelený do 12 spevov. Je to veľká epická báseň, ktorá rozpráva o udalostiach, ktoré mali vplyv na život celého národa. Hlavná dejová línia je doplnená mnohými vedľajšími dejovými líniami, čomu hovoríme epická šírka eposov. Autor nevstupuje do deja, nekomentuje činy hrdinov, čo nazývame epické objektivita. (Ján Hollý – Svätopluk)

Ján Kollár

V Kollárovi skrsla myšlienka zjednotenia slovanských národov okolo Ruska, ktoré bolo po víťazstve nad Napoleonom uznávanou veľmocou. Túto myšlienku rozpracoval v diele – O literárni vzájomnosti mezi kmeny a nárečími slavskými – v diele pokladá Slovanov za 1 národ a jednotlivé národy za jeho kmene. Kvôli posilneniu jednoty uznáva len 4 spisovné slovanské jazyky: ruštinu, poľštinu, srbochorvátčinu a českoslovenčinu. Ostatné slovanské jazyky mali zostať len nárečiami. Vzájomnosť sa mala udržiavať zriadením katedier slovanských jazykov, výmenou kníh, kultúrnych pamiatok a podobne. Kollár veril, že tak prestanú spory medzi Slovanmi.

V roku 1821 vyšla prvá Kollárova básnická zbierka pod názvom Básne Jána Kollára. Obsahovala najmä vlastenecké a ľúbostné verše, ktoré sa stali východiskom jeho najznámejšej básnickej skladby Slávy dcéra.

Slávy dcéra – je rozdelená na Předspěv a 5 spevov.

Samotná básnická skladba je lyricko-epickým dielom a je napísaná formou sonetu. Skladba má 615 sonetov. Je písaná väčšinou slovakizovanou češtinou. Prostredníctvom jej veršov sa autor usiloval oživiť hrdinské deje národnej minulosti a vyvolať podnety pre podobné veľké činy v súčasnosti.

Přezpěv – autor smúti nad slovanským utrpením v minulosti – nad ponemčovaním Slovanov. Podáva tiež obraz odvekého nepriateľa Slovanov,

odrodilstva a odsudzuje násilie. Verí v lepšiu budúcnosť Slovanov a veľkú nádej vkladá do Ruska, ktoré v diele nazýva Dubisko.

1.spev – Zála – je básnikovým ľúbostným denníkom, v ktorom opisuje svoju milú Mínu, spomína na stretnutia s ňou. Zamýšľa sa nad láskou. Svoje srdce chce rozdeliť medzi milovanú ženu a svoju vlasť.

Mlčím, váham. Rázem rukou v ňádra sáhnu,

srdce vyrvu, na dvě rozlomím:

„Na,“ řku, „jednu vlasti půlku, druhou Míně.“

Na záver sa básnik lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť.

2. spev – Labe, Rén, Vltava – je putovaním v sprievode Milka (Amor) po polabských krajoch. Smúti nad lužickými Srbmi a rozpínavosťou Nemcov v Čechách – zem so slávnou minulosťou musí prijímať príkazy cudzích. Cestu z neradostnej prítomnosti vidí v činorodom vlastenectve a vo svornosti Slovanov. Zamýšľa sa i nad pojmom vlasť – nechápe ju ako územie, na ktorom bývame, podľa neho ide skôr o uvedomenie si vzťahu k vlasti.

3. spev – Dunaj – v tomto speve prichádza básnik na Slovensko a pokračuje v zobrazovaní smutnej prítomnosti. Musí sa zmieriť aj s rozchodom s Mínou. Keď vidí, že mu nie je dopriate žiť s Mínou na Zemi, túži po stretnutí vo večnosti. Mínu predstavuje ako dcéru bohyne Slávy, ktorá v sebe spája vlastnosti slovanských diev. Tak ako verí, že jeho láska k Míne pretrvá za hrob, tak verí aj vo veľkú budúcnosť Slovanov.

4. spev – Léthe (slovanské nebo) – Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi, kde sú všetci, čo Slovanom priali a nejakým veľkým činom sa preslávili v prospech národa.

5. spev – Acheron (slovanské peklo) – obraz nepriateľov Slovanov, pre zradcov žiada zatratenie a pre verných Slovanov večnú oslavu.

Prvé vydanie Slávy dcery bolo v roku 1824 a malo iba 3 spevy:

1. spev Sála
2. spev Labe
3. spev Dunaj

Druhé vydanie Slávy dcery bolo v roku 1832 a obsahovalo 5 spevov:

1. spev Zála
2. spev Labe, Rén, Vltava
3. spev Dunaj
4. spev Léthe
5.  spev Acheron

Sonet – lyrická básnická forma zložená z 2-štvorveršových a z 2-trojveršových strof alebo z 2-štvorveršových a 1-šesťveršovej strofy. Zložená zo 14 veršov. (4+4+3+3 alebo 4+4+6)

Rečníctvo čiže rétorika je náuka o vlastnostiach prejavu, o umení hovoriť logicky, zaujímavo a presvedčivo. Vzniklo v období antiky. Súčasná slovenská jazykoveda vyčleňuje rečnícky štýl ako osobitný jazykový štýl. V rámci rečníckeho štýlu rozlišujeme nasledovné žánre:

a)     agitačné – politická reč, súdna reč

b)    náučné – referát, prednáška

c)     príležitostné – spoločenská príhovor, slávnostný prejav, smútočný prejav

Tvorenie prejavu má nasledovné etapy:

1. zhromaždenie faktov
2. kompozícia
3. štylizácia
4. nacvičenie prejavu
5. prednesenie

Typy úvodov: Nesmieme zabudnúť na oslovenie! Úvod môžeme začať:

–         výrokom slávnej osoby

–         prirovnaním príkladov z minulosti a súčasnosti

–         konkrétnym príbehom

–         definíciou

–         otázkou

Záver:

–         zhrnutie hlavných myšlienok

–         vystupňovanie myšlienky

–         citovanie vhodných veršov

–         pochvala poslucháčov, poďakovanie za pozornosť.