16. maturitná otázka

1. porovnaj zobrazenie 1. svetovej vojny v slovenskej a českej literatúre, objasni metódu irónie a kontrastu v novele Hrdinovia, vysvetli motív stratených rúk v románe Živý bič

Milo Urban

Charakteristika tvorby:

1. písal novely a romány
2. využíval prvky realizmu, pričom vnášal do neho prvky psychologické (zaujíma ho vnútro človeka, jeho psychické stavy)
3. využíva i romantický prvok – náznak tajomnej osudovosti
4. v románoch kladie dôraz na moment sociálny
5. súčasťou jeho próz je ľudská tragédia, ktorá sa zrodí z nedorozumenia alebo vášne

Literárna tvorba:

–         novely – Jašek Kutliak spod Bučinky

–         zb. noviel – Výkriky bez ozveny; Z tichého frontu; Za vyšným mlynom – predloha pre operu Eugena Suchoňa – Krútňava

–         romány – Živý bič; Zhasnuté svetlá; Hmly na úsvite; V osídlach; Kto seje vietor

Živý bič

Sociálno-psychologický román z obdobia 1. svetovej vojny, ktorý vyznieva ako protest voči ničivým dôsledkom vojny a pokus o odsúdenie vojny.

Autor si všíma dôsledky vojny 3-jakého typu:

a)      majetkové dôsledky – zdraženie, chýbajúci tovar v obchodoch, branie majetku pre armádu

b)      fyzické dôsledky – zabití a zmrzačení ľudia

c)      psychické dôsledky – rozpady rodín a vzťahov

Kompozícia románu: román sa skladá z 2 častí:

a)      Stratené ruky

b)      Adam Hlavaj

V románe sa opakujú viaceré motívy, napr. motív stratených rúk:

1. ruky chýbajúce pri práci na poli
2. Ondrej Koreň sa vracia z frontu bez ruky
3. zviazané ruky Štefana Ilčíka pred popravou
4. ruky starej Ilčíčky, ktoré v zúfalstve narazia na bodáky vojakov
5. v závere románu ruky pomstiace sa – ruky Adama Hlavaja na hrdle notára Okolického

Hlavným problémom je autorský opis toho, čo prináša vojna Ráztočanom a ako na to reagujú.

Stratené ruky

Dej sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky („tam, kde líšky dávajú dobrú noc“). Spočiatku dedinčania nechápu vojnu a jej dôsledky, ale postupne na vlastnej koži pocítia všetky hrôzy vojny. Prvým, ktorého vojna priamo postihne je mladý Ondrej Koreň, ktorý prichádza z frontu nemý a bez ruky.

Ďalším, ktorý je vojnou priamo poznačený, je Štefan Ilčík, spočiatku bol hrdý, že dostal povolávací rozkaz, no už vo výcvikovom tábore si uvedomí nezmyselnosť vojny a hrôzy vojny. Napadne ho myšlienka dezertovať, ale mama ho od toho odhovára. Nakoniec sa vzoprie proti čatárovi Rónovi bezohľadnému a bezcitnému človeku, ktorý dohnal jeho priateľa k smrti. Z bezmocnosti Štefan zabije Róna, za čo ho poľný vojenský súd odsúdi na trest smrti zastrelením.

Vojna poznačila aj medziľudské vzťahy, prispela k rozbitiu vzťahov a rodín. Eva Hlavajová, ktorej manžel Adam tiež narukoval, je z toho nešťastná, pretože ho má veľmi rada. V zúfalstve vyhľadá notára Okolického s prosbou, aby jej pomohol dostať manžela z frontu domov. Ten Evu zneužije, ale nič preto, aby sa Adam dostal z frontu domov neurobí. Eva čaká dieťa a dedina ju odsudzuje. Po narodení syna žije ešte vo väčšej biede a nakoniec sa rozhodne skončiť svoj život samovraždou.

Adam Hlavaj

Adam Hlavaj dezertoval z vojny a skrýval sa v okolitých horách. Tešil sa na svoju ženu a aj syna Adamka, ale dom našiel prázdny, bez života. Keď sa notár Okolický dozvedel o Adamovom úteku z frontu, využil príležitosť, aby privolal vojakov, ktorí mali hľadať Adama ako dezertéra. Adam sa od starej Ilčíčky dozvedá, že sa Eva utopila a i to, že sa jej narodilo dieťa. Zvyšok pravdy mu prezradí Jano Kúrňava o Eve a notárovi Okolickom. Keď sa v Ráztokách rozchýrilo, že Evu zviedol notár a že podobné návrhy dával aj iným ženám a nepostaral sa ani o Evino dieťa, keď chodila po žobraní, vzrástlo medzi ľuďmi obrovské pohoršenie. K notárovým zlým skutkom sa pridalo aj to, ako prijímal peniaze a hydinu za vymáhanie mužov z frontu, ale pritom neurobil vôbec nič, aby sa mohli z vojny vrátiť.

Okolický privolá na rozhnevaných dedinčanov žandárov. Adam sa nestáva pomstiteľom, dokonca sa zľutuje nad notárom, z ktorého strach a alkohol urobili ľudskú trosku.

Román končí vzburou dedinčanov proti vojne, pričom notár Okolický zomiera takmer na tom istom mieste, ako sa utopila Eva Hlavajová.

Božena Slančíková – Timrava

Charakteristika tvorby:

1. jej dielo sa považuje za vrchol kritického realizmu v slovenskej literatúre

2. z tematického hľadiska môžeme jej tvorbu rozdeliť na 2 časti:

a) objektívny kritický obraz vtedajšej spoločnosti

b) subjektívne vyznanie a sebavyjadrenie autorky

3. hlavný dôraz kládla na ľudský subjekt, na rozpor jednotlivca so sociálnou skutočnosťou

4. konanie svojich postáv konfrontuje s ich vnútornými pocitmi, často využíva monológ

5. odromantizovala ľúbostný cit, lásku postavila na reálny základ

Hrdinovia

Novela z obdobia 1. svetovej vojny

Autorka pri písaní využila princíp kontrastu, dedina sa rozpadá na 2 tábory, ktoré predstavujú dve rozdielne spoločenské vrstvy:

a) maďaróznu dedinskú inteligenciu

b) ľud

Najvýraznejšie sa toto rozdelenie prejavilo v názore na vojnu.

Pre prvých je vojna príležitosťou pre prázdne vlastenčenie za kancelárskymi pecami, hovoria o vojne dokonca ako o spáse pre krajinu.

Ľud má k vojne inštinktívny odpor, preklína vojnu i tých, čo sú zodpovední za jej vypuknutie.

Metódu kontrastu uplatnila autorka aj v charakteroch postáv, napr. notára Baláňa a podnotára Širického.

Baláň je chvastúň a táraj, odvážny v rečiach, ale zbabelý v činoch.

Širický je človek málovravný, má pochopenie pre utrpenie ľudu. Hoci mu ťažko padne ísť bojovať na front, odchádza bez veľkých gest a rečí. Chce pomôcť ranenému ruskému vojakovi a pri tomto čine zomiera.

Okrem kontrastu využila autorka aj iróniu v diele. Ironicky myslela už samotný názov, pretože mala na mysli hrdinov typu Baláňa, ktorý víta vojnu, povzbudzuje ľud do boja za vlasť, ale keď má rukovať on sám, zamdlieva zo strachu a zbabelosti.

Dej:

Nočný pokoj dediny naruší správa o vypuknutí prvej svetovej vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front.

Iba Zuza Pekovka pociťuje isté zadosťučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom.

Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom.

Vojna sa však predlžuje, odvody a rekvizačky pokračujú. Na front odchádzajú postupne i tí, ktorí pôvodne boli oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúceho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia.

Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ  i mnohé starosti (Demákovci), rozrušuje šťastie (Matvejovci), ničí ľúbosť (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). A je to práve Širický, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní raneného nepriateľského vojaka a to i za cenu vlastného života.

Jaroslav Hašek

Charakteristika tvorby:

1. písal poviedky, fejtóny, humoresky a romány

2. tematiku mu poskytovali aj bohaté cestovateľské zážitky z rôznych častí Európy

3. všímal si protiklady bohatstva a chudoby, politickej moci a útlaku

4. vysmieval sa militarizmu, starej armádnej drezúre a bol satirikom dobových pomerov

5. hrdinami jeho diel boli ľudové typy obdarené srdečným humorom

6. z jeho diel cítiť pochopenie pre obyčajných ľudí

Literárna tvorba:

Satiricko-humoristické poviedky – Můj obchod se psy a jiné humoresky

Nedokončený román – Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války

Hlavná myšlienka: autor poukázal na nezmyselnosť vojny, rakúskeho militarizmu a odhaľoval falošné hrdinstvo rakúskych dôstojníkov

Kompozícia: 4-dielny román, zostavený ako reťaz príhod a historiek jednoduchého človeka Švejka

Jazyk a štýl: rozprávačom príbehu je jedna z hlavných postáv Švejk. Autor využil živú hovorovú reč naplnenú vtipom. Viacerí autori sa snažili román dokončiť, ale ani jednému sa nepodarilo napodobniť Haškov humor.

Hlavné postavy:

Jozef Švejk – 50-ročný muž, slobodný, o domácnosť sa mu stará pani Müllerová, živí sa predajom psov, ktoré ukradne alebo vie, že sú kradnuté. Trpí lámkou a je často nepohyblivý. Chodieva na pivo do krčmy u Kalicha, kde sa raz dá vyprovokovať k rečiam o vojne, hoci vie, že všade sú tajní. Dostane sa tak do väzenia a odtiaľ do blázninca, odkiaľ ho vyhodia. Vyhlásenie vojny ho zastihne chorého, ale nezaváha, hlási sa na pomoc panovníkovi na požičanom invalidnom vozíku. Dotlačí ho pani Müllerová a Švejk tak úprimne hovorí o láske k vlasti a vernosti panovníkovi, že všetci pochybujú o jeho zdravom rozume. Píšu o ňom v novinách, raz je hrdina, raz je provokatér. Prechádza odvodovou komisiou a stáva sa vojenským sluhom poľného kňaza Katza, ten ho prehrá v kartách a dostáva sa k nadporučíkovi Lukášovi.

Všade, kde je Švejk, je veľa rečí. Prežije všetko, lebo je silný tým, že sa prispôsobí podmienkam a hlavne ľuďom. Je hrdinsko-humoristickým typom románovej postavy – nevykonáva hrdinské činy, ale svojím postojom k vojne sa vysmieva vrchnosti rakúsko-uhorskej armády, nezmyselným nariadeniam i svojej dobe.

Poľný kňaz Katz – katolícky poľný kňaz, pôvodom Žid, nebral vážne ani svoj úrad, ani kňazské povolanie. Vojaci ho mali radi a na jeho kázňach sa zabávali. K armáde a kňazskému povolaniu sa dostal po krachu svojej firmy, keď nevidel iné východisko.

Nadporučík Lukáš – veľmi si potrpel na svoj zovňajšok, kam prišli nadväzoval známosti s vydatými ženami. Ako veliteľ bol k vojakom dobrý. Mal rád zvieratá a preto mu Švejk zaobstaral psa, ktorého ukradol podplukovníkovi, a tak sa Lukáš i Švejk ocitnú v pluku, ktorý odchádza na front do Ruska.

Poručík Dub – chce urobiť kariéru, je zlomyseľný, zlostný a preháňa vojakov.

Dej:

Román je zmesou príhod jednoduchého človeka Švejka od Sarajevského atentátu na rakúskeho následníka trónu Ferdinanda, čo bolo zámienkou na vypuknutie vojny až po vojnové udalosti, ktoré Švejk prežíva v Prahe, v Českých Budejoviciach, v Királyhide a na haličskom fronte.

Švejk prekonáva hrozbu odsúdenia za vlastizradu, ktorú vykonštruovala horlivá rakúska polícia. Svojou ochotou pri vymýšľaní obvinení proti sebe, zmetie aj vojenských lekárov a úradníkov, s rovnakou ochotou nastupuje aj pred odvodovú komisiu a do armády, kde ako vojenský sluha prechádza množstvom rôznych situácií.

Cez postavu Švejka autor odhaľuje mravný i ideový rozklad rakúskej armády. Švejk doslovným plnením nezmyselných rozkazov, naivným táraním a porovnávaním príbehov z civilného a vojenského života zdôrazňuje nezmyselnosť vojny.

2. Zaraď slovenčinu a češtinu do skupiny slovanských jazykov

Slovenčina a čeština patria do skupiny západoslovanských jazykov. Napriek príbuznosti existujú medzi nimi viaceré rozdiely.

3. Porovnaj slovenčinu a češtinu z hľadiska hláskoslovia a tvaroslovia

HLÁSKOSLOVIE:

a) čeština má na rozdiel od slovenčiny nasledovné hlásky: ě – město, ř – pepř, ů – můj, ou – louka

b) slovenčina má na rozdiel od češtiny nasledovné hlásky: ľ, ĺ, ŕ, ia, ie, iu, ô, ä, dz, dž

c) na miesto českej hláskovej skupiny ej sa používa v slovenčine aj vejce – vajce

d) v češtine neplatí rytmický zákon – zpívání

e) v češtine je častejšie striedanie spoluhlások, napr. pri skloňovaní:

noha – na noze

ruka – na ruce

macocha – macešin

TVAROSLOVIE:

a) čeština bežne využíva 5. pád – vokatív – paní doktorko

b) v češtine je viac dvojtvarov – mužovi – muži, bratrovi – bratrúm

c) prídavné mená majú menný tvar aj v prísudku – jsem zdráv

d) čeština častejšie používa trpné príčastie nedokonavých slovies – táto kniha je čtena

e) čeština používa odlišné spájacie výrazy – aneb, jelikož, nýbrž, neboť

SLOVNÁ ZÁSOBA:

čáp – bocian, židle – stolička, zelí – kapusta

4. svoje tvrdenie z úlohy 3. doložte príkladmi z ukážky

vyhľadáte české slová v ukážke a preložíte ich do slovenčiny