24. maturitná otázka

1. Charakterizuj spracovanie témy 2. svetovej vojny vo svetovej literatúre

Téma 2. svetovej vojny a boj fašizmu sa stali veľmi frekventovanou témou vo svetovej i slovenskej literatúre po roku 1945.

2. Uveď ťažiskové diela so stručnou charakteristikou

Pre Európana zaujímavým spôsobom sa vracia k vojnovým časom americký autor William Styron v románe Sophiina voľba zameranom najmä na židovskú otázku.

Osudy amerických vojakov počas 2. svetovej vojny na jednom z tichomorských ostrovov zachytil ďalší americký autor Norman Mailer v diele Nahí a mŕtvi. Sám autor zažil vojnu ako vojak na Filipínach a v Japonsku.

Joseph Heller v románe Hlava XXII využil pri spracovaní vojnovej tematiky satiru i prvky absurdity.

Situáciu v malom českom meste počas vojny zobrazil český spisovateľ Bohumil Hrabal v diele Ostro sledované vlaky.

V ruskej literatúre je téma vojny spracovaná azda z každého možného pohľadu. K najvýznamnejším dielam patrí Osud človeka – autor M. Šolochov a Breh – autor J. Bondarev.

Z novších diel s vojnovou tematikou môžeme spomenúť román anglického autora Louisa de Berniéra – Mandolína kapitána Correliho. Jeho dej sa odohráva na jednom z gréckych ostrovov.

3. Porovnaj zobrazenie vojny v diele Hlava XXII a Sophiina voľba

William Styron – Sophiina voľba

Je to román, ktorého dej sa odohráva v dvoch časových líniách:

a)      minulosť – vojna, Osvienčim – koncentračný tábor, Poľsko

b)      prítomnosť – asi 2 roky po vojne v USA, New York

Začínajúci spisovateľ Stingo podáva príbeh o tom, ako sa učil písať a tiež príbeh svojej neopätovanej lásky ku krásnej Poľke Sophii. Stingo prišiel do New Yorku z juhu a ubytoval sa v jednom z Brooklynských penziónov v štvrti, v ktorej žilo veľa židov. Stingo postupne preniká do záhad tragického patologického vzťahu milencov Sophie a Nathana a tiež do minulosti a psychiky Sophie.

Román tvoria dve knihy a každá má 8 kapitol.

V prvej knihe sa čitateľ zoznamuje so Stingom, ktorý má 22 rokov a je rok 1947. Jeho prezývka pochádza od prezývky, ktorú mal  na strednej škole, kde ho prezývali Stinky = smradľavý a neskôr sa mladý študent začal zaujímať o hygienu a prezývka sa zmenila na Stingo = žihadlo.

Pracuje vo vydavateľstve a robí posudky na diela, ktoré sa nedajú čítať. Keď vo vydavateľstve dostal výpoveď, presťahoval sa do lacnejšej štvrte do ružového domu 60-ročnej Yette Zimmermanovej. V dome býva i Nathan a Sophia, ktorí sa každý deň vášnivo milujú, ale na druhej strane je Nathan k Sofii veľmi krutý a Stingo to nechápe.

Sophia sa narodila v Krakove, jej mama bola profesorkou hudby (klavír) a jej otec bol právnik a tiež profesor. Doma hovorili po nemecky. Sophia sa vydala za Kazimierza = Kazik a plánovali si, že spolu pôjdu študovať do Viedne, no v roku 1939 prišli Nemci a odvliekli otca i manžela. Sophia sa presťahovala do Varšavy. V marci roku 1943 sa dostala do väzenia, pretože ju gestapo prichytilo, ako pašuje mäso = šunku pre svoju mamu, ktorá mala tuberkulózu, no svoju mamu už nikdy nevidela. 1. apríla 1943 Sophia prichádza do koncentračného tábora spolu so synom Janom (10 rokov) a dcérou Evou (7 rokov), v tábore bola 20 mesiacov. V Osvienčime boli 2 oddelené tábory – miesto, ktoré sa volalo Auschwitz – tam prebiehala otrocká práca a Brzezinka – toto miesto slúžilo na vyhladzovanie.

Po skončení vojny sa Sophia dostala až do USA, kde sa zoznámila s Nathanom, keď odpadla v knižnici a on sa o ňu postaral, odvtedy sú spolu. Stingo sa s nimi zbližuje, no ešte sa nedozvedá, čo Sophia prežila v koncentračnom tábore. Nathan sa predstaví ako biológ a až od jeho brata Larryho sa Stingo dozvie pravdu, že je chorý a nikdy biológom nebol.

Stingo spomína i na zoznámenie s Leslie, ktorá mala odvážne reči na tému sex, ale v skutočnosti bola panna a Stingo bol taktiež panic, túžil sa milovať s Leslie, no túžba sa nenaplnila.

Prvá časť končí odchodom Nathana a Sophie z ružového domu a Nathan kričí po Sophii, aby mu vysvetlila, prečo práve ona prežila Osvienčim.

V druhej časti románu sa Stingo dozvedá celú pravdu o Sophii.

Sophii popravili manžela i otca. Mohla sa zapojiť do poľského odboja, ale zo strachu o osud svojich dvoch detí, tak neurobí. Je to jej 1. voľba, kedy si zdanlivo volí bezpečnejší život. Osud si s ňou zahrá a ona sa dostáva do koncentračného tábora. Už po príchode do tábora má voliť 2-krát – z rozmaru podnapitého esesáka – má sa rozhodnúť, ktoré dieťa pošle do plynu a ktoré zachráni. Rozhodne sa pre dcéru Evičku, lebo bola slabšia a chorľavejšia. V tábore pravdepodobne zahynul aj jej syn Ján.

Sophia pracovala ako pisárka v koncentračnom tábore u Hőssa, lebo vedela po nemecky i po poľsky a prosila Hőssa, aby ešte raz mohla vidieť svojho syna Jana a aby ho zaradil do programu Lebensborn, išlo o program, v ktorom sa poľské deti mali stať nemeckými a odísť z tábora s novým menom. Hőss sľúbil, že Sophia uvidí svojho syna, no nikdy sa tak nestalo. Sophia peklo koncentráku prežije, ale za cenu vedomia, že sa nevedela vzoprieť zlu, za cenu pocitu viny a výčitiek. V spomienkach sa jej zjavuje odbojárka Wanda, ktorú fašisti v tábore umučili.

Odchádza do USA, kde sa jej ujme Nathan Landau, ktorý je duševne chorý (paranoidný schizofrenik) a je narkoman. Po tragickom vzťahu plnom šťastia i utrpenia a po krátkom intermezze so Stingom sa Sophia vracia k Nathanovi, aby spoločne odišli z tohto sveta, ktorý jej pripravil toľko utrpenia. Nájdu ich v objatí a otrávených kyanidom sodným.

Stingove slová na záver:

Osvienčim sám naďalej zostane nevysvetliteľný. Najvýstižnejšia definícia, akú som kedy o Osvienčime počul, vlastne nie je definícia, ale odpoveď.

Pochybovačná otázka:

„Povedzte mi, kde bol v Osvienčime boh?“

A odpoveď:

„A kde bol človek?“

Joseph Heller – Hlava XXII

Román, ktorý autor písal 9 rokov, motto: „Hlave XXII nikto neprešiel cez rozum.“

Román tvorí 42 samostatných kapitol, pomenovaných väčšinou menami hlavných postáv jednotlivých epizód, pričom zjednocujúcim činiteľom je hlavná postava – kapitán Yossarian. Pre román je typická irónia, výsmech a satira, zameraná proti vojenskej absurdite, čo vrcholí najmä v kapitole Večné mesto – keď kapitán Yossarian počas svojej osamotenej púti Rímom, ležiacom v troskách, je šokovaný rozpadom všetkých hodnôt sveta zasiahnutého vojnou i vlastnou ničotnosťou.

Dej:

Na ostrove Pianosa, neďaleko Talianska je americká vojenská základňa, odkiaľ robia nálety na fašistické pozície v severnom Taliansku. Najväčším nepriateľom americkej letky sa stane zákon Hlava XXII, ktorý určuje povinnosti vojakov. Tento predpis sa dá podľa vôle veliteľa rôzne vysvetliť, ale nikdy nie v prospech vojakov.

Ctižiadostivý plukovník Cathcart, veliteľ základne, neustále zvyšuje počet náletov, po odlietaní majú byť posádky uvolnené z bojových akcií. Jeho nepriatelia nie sú iba fašistické stíhačky a granáty, ale aj tupé vojenské nariadenia a svojvôľa nadriadených. Yossarian má strach, pretože z každého náletu sa nevráti niekto z jeho priateľov. Za každú cenu sa chce dostať z vojny, bomby zásadne vypúšťa čo najrýchlejšie a nie čo najpresnejšie. Je častým návštevníkom ošetrovne, robí zo seba blázna. Už nevie nájsť spôsob, akým by ho prepustili bez straty vlastnej dôstojnosti a nájde ho až vtedy, keď pochopí, že jeho najlepší priateľ Orr nezahynul, ale dezertoval. Vtedy i Yossarian pomocou majora Danbyho a plukovníka kaplána uteká od 256. leteckej eskadry za vidinou švédskych blondín, ktoré sú symbolom toho, čo je vo vojnových podmienkach nedosiahnuteľné.

Román bol sfilmovaný a jeho voľným pokračovaním sa stal román Záverečná.

4. definuj pojem výklad

Výklad je najbežnejším žánrom výkladového slohového postupu, ktorý môže mať ústnu alebo písanú podobu. Výklad sa člení na úvod, jadro a záver a využíva rôzne postupy logického myslenia, ako je porovnávanie, argumentácia, analýza, syntéza. Jedným z typov výkladu je programovaný výklad + pozri priložený papier!!!!!!

5. Charakterizuj výklad v SOČ

Práca SOČ sa skladá z nasledovných častí:

1. titulný list – obsahuje:

vo vrchnej časti názov školy a študijný odbor;

v strede je názov práce, ktorý musí byť stručný, ale výstižný;

v ľavej spodnej časti je rok a miesto dokončenia práce;

v pravej spodnej časti je meno a priezvisko autora

1. obsah – zoznam všetkých kapitol a podkapitol i s uvedením strán, na ktorých začínajú

1. úvod – obsahuje dôvod spracovania práce, stanovuje cieľ práce, presné vymedzenie problému, ktorým sa práca zaoberá

1. metodika práce – opisuje spôsoby, metódy, podľa ktorých sme postupovali pri písaní práce, napr. metóda pozorovania výskumu, zhromažďovanie a spracovanie materiálov, získavanie materiálov z firiem , inštitúcií. Ak realizujeme vlastný výskum alebo prieskum, popíšeme aj výskumnú vzorku

1. vlastná práca – je rozdelená na kapitoly, prípadne podkapitoly. Všetky musia byť očíslované a označené názvom. Prvá časť vlastnej práce obsahuje teoretické východiská a potom nasleduje samostatná vlastná prác s podrobným opisom výsledkov pozorovaní, prieskumov, vlastných návrhov, riešení a pod.

1. záver – stručne sa zhrnie obsah a výsledky práce a zdôrazní sa jej prínos. V závere môžeme načrtnúť ďalšiu perspektívu práce k danej problematike.

1. bibliografia (literatúra) – abecedný zoznam citovanej knižnej alebo časopiseckej literatúry, prípadne internetových článkov uvádzaných podľa slovenských noriem.

Kniha: autor, názov knihy, vydanie, miesto vydania, názov vydavateľstva, rok vydania, rozsah, štandardné číslo (od roku 1989)

Príklad:

WELTONOVÁ, Jude: Impresionizmus. 1. vyd. Bratislava: Perfekt, 1996. 64 s. ISBN 80-8046-020-5

Časopis: autor,  názov článku, spojovací výraz In:, názov časopisu, ročník, rok vydania, číslo, strany

Príklad:

KIMLIČKA, Štefan: Štatistický pohľad na slovenskú komunitu. In: Knižnice a informácie, roč. 26, 1994, č.5, s. 201 – 204.

6. usporiadaj identifikačné údaje knihy podľa normy

zadané: Miron Zelina, Ako sa stať tvorivým, 1. vydanie, Šamorín, Fontana, 1997, 187 s., ISBN 80-85701-09-X

usporiadané:

ZELINA, Miron: Ako sa stať tvorivým. 1. vyd. Šamorín: Fontana, 1997. 187 s. ISBN 80-85701-09-X