Charakterizuj romantizmus:
Romantizmus je umelecká metóda, ktorá spočíva v snahe stavať proti neuspokojenej spoločnosti nezvyčajné obrazy a deje zrodené vidinou alebo túžbou umelca.
Znaky romantizmu:
- vychádza z idealistickej filozofie, uprednostňuje city pred rozumom
- veľký dôraz sa kladie na fantáziu
- romantický hrdina – samotár, individualista, nespokojenec, je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa ako osamelý cudzinec. Túži po veľkom čine, ale často pri jeho realizácii zomiera. Hrdina má často podobu žobráka, väzňa, zbojníka, pútnika
- autori zobrazovali silných jedincov – titanizmus
- konflikt je v rozpore medzi snom a skutočnosťou
- kontrasty, protiklady (tragický dej a prekrásne miesto deja)
- téma – všetko sa stáva vhodným námetom, ale autori často siahajú po témach z histórie, prípadne zobrazujú sny o budúcnosti
- zo žánrov prevláda lyrika, prípadne lyricko-epické básnické poviedky
- dôležitú úlohu hrá príroda, ktorá odzrkadľuje duševné stavy hrdinov
10. literatúra má blízko k ústnej ľudovej slovesnosti
11. jazyk je blízky hovorovej reči
Znaky slovenskej romantickej literatúry:
– zásady slovenskej romantickej literatúry sformoval Ján Kalinčiak, ktorý zdôrazňoval, že umelecké dielo musí byť výrazom básnikovej individuálnosti a národného charakteru
– nad osobnými citmi prevažuje láska k vlasti a slovanský humanizmus. Obsah diel tvorí slovenská skutočnosť v jej rozličných podobách. Hrdinovia pochádzajú najčastejšie z ľudu a prostredníctvom nich vyjadrujú autori svoj postoj ku skutočnosti.
– romantickí básnici sa opierali o ľudovú slovesnosť, čerpali z nej námety i básnické prostriedky.
– námet čerpali najčastejšie z minulosti, v ktorej hľadali také obdobia, v ktorých sa dalo ukázať Slovákov ako nebojácnych, hrdinských a pod.
– žánre – prevláda lyrika, veršovaná epika a z prózy historické povesti a krátke prózy zo súčasného života.
Predstavitelia a ich kľúčové diela:
Ľudovít Štúr
- 1. ako jazykovedec – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej
- 2. ako politik a novinár – Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský; Žiadosti slovenského národa
- 3. ako básnik – Dumky večerní; Spevy a piesne
- 4. ako literárny teoretik – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských; Slovanstvo a svet budúcnosti
Ján Botto (najmladší zo štúrovcov)
- príležitostné básne – K mladosti; Pochod
- 2. balady – Žltá ľalia; Margita a Besná; Lucijný stolček
- 3. básnická skladba – Smrť Jánošíkova
Andrej Sládkovič (najromantickejší zo štúrovcov)
- 1. príležitostné básne – Nehaňte ľud môj; Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti
- 2. básnická skladba – Marína; Detvan
Ján Kalinčiak
- historická próza – Púť lásky; Bratova ruka; Milkov hrob; Mládenec slovenský
- 2. próza zo súčasnosti – Reštavrácia;
Jozef Miloslav Hurban
- 1. historická próza – Svadba kráľa veľkomoravského, Olejkár
- próza zo súčasnosti – Od Silvestra do Troch kráľov, Korytnické poháriky
Samo Chalupka (najstarší zo štúrovcov) – Mor ho!
– hrdinská báseň, lyricko-epické dielo
hlavná myšlienka – odsudzuje zotročovanie malých národov, oslavuje slobodu, rovnosť medzi ľuďmi a lásku k svojmu národu.
Dej:
Námet si vzal zo Šafárikovho diela Dejiny slovanskej reči a literatúry – konkrétne kapitolu o odboji panónskych kmeňov proti Rimanom (4. storočie). Hodnota diela nie je v historickej vernosti, ale vo vyjadrení hlbokého vlasteneckého citu jednoduchých ľudí.
Slovanskí poslovia prichádzajú k rímskemu cárovi, ktorý má v úmysle napadnúť ich krajinu s ponukou mieru a priateľstva. Cár ponuku neprijíma a vyhráža sa im, že celý ich národ pokorí a budú mu musieť slúžiť. Po týchto slovách sa Slovania chopia mečov a cár hľadá útočište v radoch svojich vojakov. Nastane nerovný boj. Slovania hrdinsky odolávajú presile, ale nakoniec všetci do jedného padnú. Cár sa neteší zo svojho víťazstva, pretože bolo zaplatené príliš veľkým počtom vojakov z jeho družiny.
Konflikt medzi Slovanmi a rímskym cárom môže byť všeobecne konfliktom medzi národom, ktorý si bráni slobodu a národom, ktorý násilne podmaňuje iné národy.
Romantické znaky v diele:
- námet z histórie
- autorský subjektivizmus
- kontrasty, protiklady
- tragický koniec
- pri charakteristike Slovanov autor vyzdvihuje ich odvahu, pohostinnosť, minulosť, túžbu po slobode a lásku k vlasti – idealizácia
Ďalšie diela:
Likavský väzeň, Junák, Kráľoholská – básne s jánošíkovskou tematikou
Branko, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan – básne s protitureckou tematikou
Janko Kráľ (najrevolučnejší zo štúrovcov)– Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Pri písaní autor vychádzal z ľudovej povesti Vážska žienka a mladý pltník. Balada má 3 časti:
- časť – začína výpoveďou hrdinu plného túžby po pokoji, ktorý naráža na vnútorný nepokoj a až potom sa dozvedáme meno hrdinu – Janko i jeho charakteristiku. Je samotár, hrdý, ukrutný, smelý. Ťažko jeho správanie ovplyvniť, pretože hnevu sa nebojí a o lásku nestojí. U ľudí vzbudzuje nenávisť a rovnako nenávisťou sa odpláca. Neváži si život, nemá kamarátov, nerozumie si ani s rodinou.
- časť – začína textom ľudového typu balady. Autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia. (Na Vstúpenie môže mládenec, ktorý si vezme šaty naopak a skočí do vĺn Váhu oslobodiť zakliatu pannu, a tak priniesť slobodu pre krajinu). Janko sa rozhodne vykonať tento čin, aby urobil niečo pre blaho všetkých. Nedodržal podmienku, že musí mať všetko naopak, neprevrátil si vrecká, a preto hynie vo vlnách Váhu.
- časť – pastierik prináša smutnú novinu o Jankovej smrti.
Romantické znaky v diele:
- námet z ústnej ľudovej slovesnosti
- tragický koniec s romantickým činom
- autorský subjektivizmus
- protiklady, kontrasty
- hrdina je samotár a chce uskutočniť hrdinský čin
- dôraz sa kladie na fantáziu
- určitú úlohu hrá príroda
- romantický konflikt medzi snom a skutočnosťou
Ďalšie diela:
Balady- Kvet; Povesť; Pán v tŕní; Kríž a čiapka; Bezbožné dievky;
Príležitostné básne – Duma bratislavská; Duma slovenská; Orol; Šahy
Básne s jánošíkovskou tematikou – Výlomky z Jánošíka:
a) Janko
b) Žobrák
c) Zbojníkova balada
Vysvetli pojem slovná zásoba
Slovná zásoba sú všetky slová, ktoré existujú v danom jazyku, je zachytená v rôznych slovníkoch. Slovnou zásobou sa zaoberá lexikológia a slovníkmi sa zaoberá lexikografia.
Aké slovníky používame v slovenčine?
V slovenčine používame tieto slovníky:
6-dielny slovník slovenského jazyka
Slovník cudzích slov
Synonymický slovník
Frazeologický slovník
Odborné (terminologické) slovníky
Cudzojazyčné slovníky
Retrográrne slovníky – podľa koncoviek
Frekvenčné slovníky – podľa častosti používania
Slovník spisovnej výslovnosti
Ako delíme SZ podľa expresivity?
- neutrálne slová (bez citového zafarbenia) – noha
- citovo zafarbené (expresívne)
a) s kladným citovým príznakom:
– zdrobneniny – Janíčko
– rodinné slová – mamka
– detské slová – papať
– eufemizmy = zjemňujúce slová – ten človek je skúsený, namiesto je starý
b) so záporným citovým príznakom
– hanlivé slová – frňák
– nadávky –mamľas
– vulgarizmy
– slová so zveličujúcim významom – nosisko
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!