3. maturitná otázka

Dejiny Veľkej Moravy:

Po zvrhnutí avarskej nadvlády sa v prvej tretine 9. storočia sformovali 2 kniežatstvá, ktoré sa stali základom prvého západoslovanského štátneho útvaru Veľkej Moravy. Išlo o moravské kniežatstvo, v ktorom vládol rod Mojmírovcov a nitrianske kniežatstvo s kniežaťom Pribinom. V roku 833 sa Mojmír zmocnil Nitrianska a spojením dvoch kniežatstiev vznikla Veľká Morava.

Po Mojmírovej smrti dosadil kráľ Východofranskej ríše na kniežací trón Rastislava, ktorý sa snažil viesť nezávislú politiku. Zrádza ho jeho synovec Svätopluk.

Vnútorné rozbroje a nájazdy zvonku spôsobili, že počas vlády Mojmíra II. sa v roku 907 Veľká Morava rozpadá. Slovenské územie sa stalo súčasťou feudálneho uhorského štátu.

S obdobím Veľkej Moravy súvisí aj rozvoj staroslovienskej literatúry.

Staroslovienska literatúra:

Súvisí s príchodom Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali najmä franskí kňazi.

Knieža Rastislav vypravil poslov k byzanskému cisárovi Michalovi III. So žiadosťou o učencov. Cisár na Veľkú Moravu posiela bratov Konštantína a Metoda. Bratia pochádzali zo Solúna, z oblasti, kde sa používalo bulharsko-macedónske nárečie.

Pred príchodom na naše územie zostavili 1. slovanské písmo – hlaholiku – z malých písmen gréckej abecedy a 1. slovanský jazyk – staroslovienčinu.

Franskí kňazi obvinili dvoch bratov z bohoruhačstva, lebo uznávali len tri jazyky:

–         hebrejčinu

–         gréčtinu

–         latinčinu

A preto Konštantín a Metod museli ísť svoje učenie obhájiť pred pápeža Hadriána II.. Pápež schváli starosloviensku liturgiu a Metoda vymenuje za arcibiskupa.

Konštantín je už v tom čase chorľavý, a preto vstúpi v Ríme do gréckeho kláštora, príjme kláštorné meno Cyril a onedlho zomiera.

Metod sa vracia na Veľkú Moravu, kde sa medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili a odvliekli do Bavorska. Prepustili ho až na pápežov príkaz po viac ako 2 rokoch, ale znovu musel v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie.

Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina Metodových žiakov musela odísť pred prenasledovaním, pretože knieža Svätopluk sa priklonil k latinskej bohoslužbe. Metodovi žiaci sa uchýlili na území dnešného Bulharska, kde na začiatku 10. storočia vytvorili nové písmo – cyriliku – z veľkých písmen gréckej abecedy a diela Život Naumov, O písmenách.

Staroslovienska literatúra sa delila na:

1. 1.     prekladovú:

a)    omšová kniha

b)    spevník

c)     4 evanjelia (Nový zákon) – Konštantín

d)    breviár (modlitebná kniha pre kňazov)

e)     Starý zákon (časť) – Metod

f)      Súdny zákonník pre svetských ľudí

1. 2.     pôvodnú:

Konštantín napísal 1. slovanskú báseň Proglas – išlo o veršovaný predslov k prekladu evanjelia. Autor v ňom oslavuje slovanský prehľad tejto knihy a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ vzdelanosti.

Hlaholikou boli napísané i Kyjevské listy, ktoré sú zlomkami staroslovienskych omšových kníh.

Medzi ďalšie staroslovienske literárne pamiatky patria diela:

Pochvala Cyrilovi Filozofovi

Pochválne slovo na Cyrila a Metoda

Život Konštantínov

Najznámejšou pamiatkou sú Moravsko-panónske legendy, ktoré sa skladajú z dvoch častí:

Život sv. Konštantína (Kliment) – autor zachytáva Konštantínovo detstvo, štúdiá, vyzdvihuje jeho múdrosť a súcit s trpiacimi. Pozornosť venuje obhajobe slovanskej bohoslužby pred pápežským dvorom.

Život sv. Metoda (Gorazd) – Metodovu mladosť opisuje len stručne, ale väčšiu pozornosť venuje jeho činnosti na VM. Dielo obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej bohoslužby, ako i vymenovanie Metoda za arcibiskupa.

Veľkomoravská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. storočí, keď sa začal formovať slovenský národ.

V literatúre túto tému zobrazili: Ján Hollý, Ján Kollár, P. J. Šafárik, Matej Bell, Jonáš Záborský a iní.

Vysvetli pojmy synonymá, homonymá, antonymá

Synonymá – sú slová rovnoznačné, ktoré rôzne znejú, ale majú ten istý význam.

Homonymá – sú slová rovnozvučné, ktoré rovnako znejú, ale majú rozličný význam.

Antonymá (opozitá) – sú slová protikladné, majú opačný význam.

V ukážke č. 1 nahraď podčiarknuté slová synonymami:

Človek, povedz mi ….   (riekni)

Odpovedal im Filozof ….. (odvetil)

V ukážke č. 2 vyhľadajte 3 príklady na antonymá:

mužské i ženské pohlavie

malí i veľkí

bohatí i chudobní

cudzinci i tuzemci