Obdobia zeme

PRAHORY A STAROHORY
(predprvohorné obdobie)
Najstaršie a najdlhšie obd. geol. dejín zeme.
Existoval prakontinent obklopený praoceánom.
Trvali 4 miliardy r.
významné skutocnosti: -vývoj a rozclenenie zem. Kôry
-objavenie sa života
-vznik, vývoj biosféry
Najstaršie organizmy nezachovali po sebe skameneliny preto
že nemali pevné schránky. Prvé živocíchy: jednobunkové
baktérie, sinice. Pred 1,5 miliardy prvé bunky so zložitou
stavbou, oddeleným jadrom a bunkovými ústrojcekmi
(organelami), podobné dnešným prvokom alebo
jednobunkovým riasam. Pred 800 miliónmy r. vznikli
prvé mnohobunkové organi. pod. prhlivcom.
Odtlacky primitívnych mnohobunkovcov sa prvýkrát
našli v Austrálii, neskôr na všet. kontinentoch.
Nemali schránku dostatocne pevnú preto sa v podobe
skamenelín zachovali len velmi zriedkavo. Koncom
starohôr už existovali zástupcovia všetkých hlavných
živocíšnych skupín (okrem stavoucou). Objavenie sa
prvých živocíchov so schránkami ukoncilo najstaršie
obdobie histórie zeme.
1.pramedúzi, 2.prakoraly, 3.praclánkonožce,4.pralaliovky,
5.praobrúckavce

PRVOHORY
Zacali pred 590 miliónmi rokov, trvali 340 miliónov rokov.
Zacali sa vyskytovat živocíchy s pevnou schránkou.
Obdobia: kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón, perm.
Kaledónske a variské vrásnenie – magmatická cinnost,
premena hornín, vznik rudných hornín. Výsledkom
boli velké pohoria. S rozvojom živocíchov so schránkami
sa výrazne zvýšil podiel vápencov na úkor úlomkových
usadených hornín. Koncom prvohôr došlo k ochladeniu
klímy. Vtedy vznikali hlavne úl. u. horniny. V starších
prvohorách sa život rozvíjal hlavne v mori, ktoré chránilo
organizmy pred nebezpecným ultrafialovým žiarením.
Najrozšírenejšími živocíchmi prvohorných morí boli
Clánkonožce trilobity.1.plavúne 2.stromová paprad
3.praslicky 4.praváška 5.kordaitorasty.

Druhohory
Trias, jura, krieda
Boli pomerne pokojným obdobím s velmi teplou
klímou. V mori Tethys vznikali vápence, dolomity,
ílovité bridlice, pieskovec. Alpínske vrásnenie kroré
trvá dodnes. Bolo vyvolané nárazom casti Gondwany
na Lauráziu, vznikali – Alpy, Pyreneje, Himaláje,
Karpaty. More – hlavonožce(amonity, belemnity)
V kriede vznikol biely vápenec. Rozšírili sa
Nahosemenné rastliny. Na konci dru. Sa objavujú
Krytosemenné. Žaby mloky. Rozvoj plazov.
Belemnit, amonit, kostnatá ryba, koraly, ulitníky,
Hviezdica, jezovky, lastúrnik, laliovka.

Štvrtohory
Najkratšie obdobie zacalo pred 2miliónmy rokov
Celkové ochladenie
Srstnatý nosorožec, praveký lovci, mamut, jaskynná hyena
Jaskynný medved, jaskynný lev, pižmon, jelen obrovský,
Sob.Nálezy cloveka rozumného homo sapiens pred 300 000
Rokmi. Neandertálec SRN. Rstlinstvo malo súcastnú podobu
JC Eu- fygovnýky, rorodendrony, vavríny. V medziladovýc
h dobách sa vyvíjal hmyz a primáty. T tundách rástli
machy, lišajníky, zakrpatené dreviny.ladové doby sa
striedali s teplejšími medzilad. Dobami. V ladov.
Dob. Sa ladová pokrívka posunula bližšie k rovníku
Znížila sa hladina oceánu lebo cast vody bola viazaná
V mohutných ladovcoch. Vo vysokých pohoriach sa
Tvorili horské ladovce. Rieky mali málo vody,
Ukladali sa riecne nánosy-štrky a pieky. Vznikli viate
Piesky a spraše. V medzilad dob sa tvorila pôda.Život
Pol takmer rovnaký ako dnešný. Zo zaciatku štvrto.
Pochádza clovek vzpriamený Homo erectus.
Tretohory
Nepokojné obdobie pred 65miliónmy rokov.
Staršie(paleogén) a mladšie tretohory(neogén).
Pokracovalo Alpínske vrásnenie završilo sa vznikom velkých pásmových pohorý. MORE-numulity.-život v m sa zacal podobat dnešnému-lastúrniky, ulitnýky, koraly, ježovky, kraby, raky, žraloky velryby, tulene.SÚŠ- kryt. Rast.- javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy.Druhový vývoj hmyzu. Vznikalo uhlie.Po vymretý väcšiny plazov boli cicavce a vtáky. Korytnacky, krokodíly, hady, jašterice.Pokrac vývoj hmyzožravcou, hlodavcou, predchod. Opíc, mäsožravce, šablozubý tiger.