10. maturitná otázka

Realizmus – je umelecká metóda, založená na vykreslení typických charakterov v typických okolnostiach a prostrediach.

Filozofia:

Charakter literatúry v tomto období ovplyvnila filozofia pozitivizmu (August Comte), išlo o filozofiu, ktorá uznávala len konkrétne ľudské poznanie a za pravdivé považovala to, čo sa dalo overiť alebo dokázať zmyslami, skúsenosťou, praxou. Pozitivizmus ovplyvnil umenie predovšetkým vtom, že sa začal klásť dôraz na pravdivosť zobrazovania spoločenských pomerov, ľudských vzťahov, charakterov, zobrazenie každodenného života človeka.

Znaky literatúry:

1. pravdivé zobrazenie skutočnosti
2. zobrazenie všedného života na základe vlastnej i spoločenskej skúsenosti
3. zobrazenie súčasnosti
4. pokrokovosť (spätosť s pokrokovými tendenciami spoločnosti)
5. humanizmus – zobrazenie človeka v celej jeho zložitosti
6. postavy zo všetkých spoločenských vrstiev
7. zo žánrov prevláda román

Predstavitelia:

francúzska literatúra – Honoré de Balzac

česká literatúra – Jan Neruda,

Alois Jirásek

ruská literatúra – Ivan Sergejevič Turgenev,

Anton Pavlovič Čechov,

Lev Nikolajevič Tolstoj,

Fiodor Michajlovič Dostojevský,

Nikolaj Vasilievič Gogoľ

anglická literatúra –  Charlotte Bronteová,

Emily Bronteová,

Charles Dickens

Porovnanie romantizmu a realizmu

5. konflikt sen – skutočnosť5. konflikt medzi dvomi reálnymi skutočnosťami (láska – nenávisť, šľachta – ľud)6. zo žánrov prevláda lyrika, prípadne lyricko-epické básnické poviedky6. zo žánrov prevláda román, spoločenská novela a poviedka.

Charles Dickens – anglická literatúra

Do deja svojich románov uviedol hrdinov pochádzajúcich z ľudu. Staval sa na stranu ponížených a ukrivdených. Kritizoval anglické zákonodarstvo a školstvo. Často bývajú hrdinami jeho románov deti žijúce v biede alebo majúce iné problémy. Medzi jeho najznámejšie romány patrí: Oliver Twist – na osudoch osirelého chlapca, prežívajúceho veľa trpkostí a ponižovania, vniká do popredia najbiednejších londýnskych vrstiev.

Román – David Coperfield – má autobiografický charakter.

V románe Pamäti Klubu Pickwickovcov – zobrazil Anglicko 19. storočia. Vo voľne pospájaných príbehov zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho troch priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život. Pán Pickwick je typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom. Pod jeho vplyvom sa mení komická figúrka pána Pickwicka na charakterovú postavu, ktorého vydiera advokátska firma. Radšej sa nechá zatvoriť do väzenia pre dlžníkov, než by mal platiť vydieračom. Opisy jeho dobrodružstiev sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti.

Lev Nikolajevič Tolstoj – ruská literatúra

Román Vojna a mier – v ňom zobrazil život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia. Okrem spoločenského a rodinného života šľachtických rodín veľkú časť románu venuje vojne s Napoleonom za hranicami Ruska, vpádom Francúzov do Ruska a ich konečnej porážke. V románe vystupujú literárne ale aj historické postavy (Kutuzov, Napoleon, cár Alexander a iní).

Román Vzkriesenie – je skutočný súdny prípad: porotca, šľachtic Nechľudov spozná v odsúdenej prostitútke dievčinu, ktorú kedysi zviedol a otrasený jej osudom sa rozhodne napraviť svoju vinu. Ponúka jej manželstvo, opúšťa svoj majetok a nasleduje ju na Sibír. Hrdinka odmieta jeho ponuku a rozhodne sa spojiť svoj život s politickým spoluväzňom. Na príbehu viny a jej vykúpenia autor zobrazil všetky vrstvy ruskej spoločnosti (šľachtu, úradníkov, revolucionárov a ľud). Odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.

Román Anna Kareninová – Anna opúšťa manžela i dieťa pre milovaného muža. Alexej Karenin sa staral iba o svoju kariéru. Nedotkla sa ho Annina nevera, bál sa spoločenského škandálu. Anna sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou a končí život samovraždou. Román nie je hľadaním zmyslu lásky a rodiny v ľudskom živote, ale je obrazom Ruska v druhej polovici 19. storočia.

Honoré de Balzac – francúzska literatúra

román Otec Goriot

námet: život v Paríži v polovici 19. storočia

téma: bezhraničná láska otca k dcéram a ich nevďak a cynizmus

hlavná myšlienka: autor odhaľuje prostredníctvom individuálnych osudov úpadok citov a mravnosti pod vplyvom buržoáznych spoločenských pomerov

hlavné postavy:

Otec Goriot – Jean-Joachim Goriot – starec, vari 69-ročný, utiahol sa k pani Vauquerovej roku 1813, keď prestal obchodovať s cestovinami. Goriot prišiel do penziónu zásobený bohatou garderóbou, s nádhernou výbavou veľkoobchodníka, ktorý si nič neodopiera ani vtedy, keď prestane obchodovať a ktorý po smrti svojej manželky všetku lásku prenáša na svoje dcéry. Dobre ich vydá, čím sa mu splní celoživotný cieľ. Odvtedy neustále spoločensky klesá, šíria sa o ňom klebety, že je to človek zachovalý, zdravý ako repa a s ktorým sa ešte možno potešiť, bol hýrivec a mal čudné chúťky. No v skutočnosti sa nechal okrádať dcérami a zomiera chudobný.

Eugen de Rastignac – pochádza z chudobnej rodiny, prichádza do Paríža študovať právo. Robí všetko preto, aby sa dostal do vyššej spoločnosti, stretáva sa so sesternicou vikomtesou de Beauséant, ktorá mu pomôže dostať sa do vyššej spoločnosti.

Anastasia a Delphina – dcéry otca Goriota.

Delphina sa vydala za bankára Nucingena a Anastasia za grófa, šľachtica de Restaud. Peniaze a spoločenské postavenie im zaslepili oči, osud vlastného otca sa pre ne stal málo dôležitý, ba až zanedbateľný. Ich bezcitnosť a sebeckosť sa prejaví najmä vtedy, keď im otec zomiera.

Vautrin prezývaný i Oklamsmrť, zločinec, vlastné meno Jacques Collin, obyvateľ penziónu, ktorý nahovára Eugena, aby sa oženil so slečnou Victoriou, ktorá tiež býva v penzióne, lebo ju otec nechce prijať v dome. Vautrin vymyslí plán, že dá odstrániť Victorinho brata Frédérica a potom Victoriu jej otec príjme, lebo nebude mať dediča a Eugen si ju zoberie za manželku a bude bohatý. No Eugen pochopí, že miluje len Delphinu a nemá záujem o Victoriu a jej bohatstvo ani potom, čo sa dozvie, že Victorin brat je mŕtvy a jej otec ju prijal v dome.

Dej:

Román sa začína podrobným opisom Vauquerovského penziónu. Od opisu prostredia autor postupne prechádza k charakteristike obyvateľov penziónu. Majiteľkou penziónu je pani Vauquerová, vdova vycifrovaná v tylovom čepci, spod ktorého visí vrkoč falošných, zle pripevnených vlasov, kráča, ťahajúc za sebou vyčaptané papuče. Jej ostarnutá, tučná tvár, z ktorej uprostred trčí nos ako zobák papagája, buclaté rúčky, má okolo 50 rokov. Jej manžel jej zanechal len tento penzión. V penzióne pracuje kuchárka Sylvia a sluha Cristophe.

Penzión má 3 poschodia a podkrovie. Obyvatelia penziónu sú zoradení  do akéhosi spoločenského rebríčka. Na najnižšom poschodí bývajú najbohatší a čím sú chudobnejší, tým bývajú vyššie a v biednejších izbách.

Na prvom poschodí sú 2 najlepšie byty a v jednom z nich býva pani Vauquerová.

Druhé poschodie tvoria tiež 2 byty.

Tretie poschodie pozostáva zo 4 izieb. Na tomto poschodí v jednej z najlacnejších izieb býva zvláštny starý muž, ktorého volajú Otec Goriot. Do penziónu prišiel pomerne bohatý, žil skromne a predsa sa každým rokom posúval na vyššie poschodie. Po 3 rokoch sa ocitne na treťom, najlacnejšom poschodí.

Obyvatelia penziónu si nevedeli vysvetliť, čo robí s peniazmi, a preto bol často terčom posmechu.

Nad tretím poschodím bol pôjd na sušenie bielizne a dve manzardky, kde spávali sluha Christophe a tučná Sylvie, kuchárka.

Jedným z obyvateľov penziónu je študent Eugen de Rastignac, ktorý sa snaží dostať do vyšších kruhov, a tak navštívi svoju sesternicu, vikomtesu de Beauséant a tá mu pomôže dostať sa do vyšších spoločenských kruhov. Na jednom z večierkou Eugen stretáva Anastasiu a rozhodol sa, že sa s ňou zblíži. Na jednej z návštev u nej stretne na svoje veľké prekvapenie svojho suseda Goriota. V tej chvíli sa začína rozpletať záhadná minulosť starca. Dozvedáme sa o jeho živote, o jeho vzťahu k dcéram a i o tom, ako dcéry i po svadbe vymáhali od neho peniaze, a keď už nemal takmer nič, prestali sa s ním stýkať.

Eugen spoznáva i Delphinu. Keď sa Goriot dozvie o vzťahu Rastignaca k jeho dcére Delphine, ktorú Rastignac spoznal v divadle a od prvého okamihu sa do nej zamiloval, začne mu zariaďovať byt, kde by i on mohol pokojne dožiť svoj život, vidiac šťastie svojej dcéry. Delphina pomáha otcovi zariadiť byť pre Eugena a sľubuje, že sa bude starať o svojho otca až do smrti. Delphina má otca radšej ako Anastasia.

Zdravotný stav Goriota sa náhle zhorší. Stará sa o neho Rastignac spolu s priateľom medikom Bianchonom (študent medicíny). Dá zavolať jeho dcéry, ale tie sú viac zaujaté vlastnými starosťami. Delphina po plese spí a neskôr ju jej manžel nechce nikam pustiť a Anastasia má problémy s manželom, no nakoniec sa jej podarí prísť do penziónu, ale otec Goriot je už mŕtvy.

V posledných chvíľach svojho života Goriot vyslovuje myšlienky, v ktorých ľutuje, že rozmaznal svoje dcéry prehnanou láskou a ony sa mu odvďačili cynizmom a ľahostajnosťou.

„Viete si predstaviť, že umriem, a už svoje dcéry neuvidím? Mať vždy len smäd a nikdy sa nenapiť, tak som žil posledných desať rokov… Zaťovia mi zabili dcéry. Áno, nemal som už dcéry, odkedy sa vydali. Otcovia žiadajte od snemovní, aby vydali zákon o manželstve. A nevydávajte dcéry, ak ich ľúbite. Zať je zločinec, ktorý všetko v dievčati skazí, pošpiní. Už nijaké sobáše! Berú nám dcéry, takže ich už nemáme, keď zomrieme. Uzneste sa na zákone o smrti otcov. Veď je to strašné! Pomstu! Veď práve moji zaťovia im zabraňujú prísť! Zabite ich! Na smrť s Restaudom, na smrť s Alsasanom, sú mojimi vrahmi. Smrť alebo moje dcéry! Ach, už je koniec, zomieram bez nich! Nasie! Fifina! No tak poďte! Otecko vám odchádza…

Anastásia a Delpiha neprídu ani na pohreb, posielajú len svoje koče s erbom.

Honoré de Balzac napísal viac ako 90 románov, ktoré vyšli pod spoločným názvom Ľudská komédia. Rozdeľujeme ju na 3 časti:

1. 1.     Štúdie mravov :

a)    Výjavy zo života súkromného – Falošná milenka; Opustená žena; Otec Goriot

b)    Výjavy zo života provinčného – Eugénia Grandetová; Stará panna (provincia = vidiek vo vzťahu k hlavnému mestu)

c)     Výjavy zo života parížskeho – Sesternica Beta; Lesk a bieda kurtizán

d)    Výjavy zo života politického – Temný prípad

e)     Výjavy zo života vojenského – Vášeň v púšti

f)      Výjavy zo života vidieckeho – Vidiecky lekár; Vidiecky farár; Sedliaci

1. 2.     Filozofické štúdie – patria sem romány: Hľadanie absolútna; Šagrénová koža; Červená krčma

1. Analytické štúdie – patria sem romány: Rozmarné poviedky; Fyziológia manželstva; Malé strasti manželstva

Vysvetli pojem komunikácia a uveď typy komunikácie:

Komunikácia – z lat. dorozumievať sa, oznamovať. Ide o prenos informácií medzi účastníkmi komunikácie v istej komunikačnej situácií pomocou spoločného systému znakov.

Komunikáciu v ústnej podobe môže znehodnotiť príliš rýchle tempo reči, veľmi nízka intenzita hlasu, rečové vady, zlá výslovnosť, rušivé vplyvy zvonka.

Komunikáciu v písanej podobe môže narušiť nečitateľné písmo, neprehľadnosť, neúplnosť, nepresnosť údajov.

Informácia – tvorí základ komunikácie medzi ľuďmi. Informácie obsahujú nasledovné údaje: čo, kto, kde, kedy, ako, prečo.

Poznáme rôzne typy informačných žánrov: plagát, oznámenie, správa, nápis, výveska, pozvanie, objednávka, inzerát, reklama, reklamácia, splnomocnenie, …

Druhy komunikácie:

Verbálna komunikácia – je slovná, ústna alebo písomná

Neverbálna komunikácia – realizuje sa pomocou nejazykových prostriedkov – mimika, gestika, …

Monologická komunikácia – hovorí 1 osoba

Dialogická komunikácia –hovoria najmenej 2 osoby

Priama komunikácia – obaja účastníci sú v priamom kontakte, spätnou väzbou zisťujú či porozumeli informácii

Nepriama komunikácia – účastníci komunikácie nie sú na tom istom mieste

Bežná komunikácia – odohráva sa v súkromnej sfére

Oficiálna komunikácia – odohráva sa vo verejnej sfére

Ukážka:

–         chýba pozdrav a predstavenie

–         telefonicky sa môže vybavovať objednávka, dohodnúť termín schôdze

–         nevhodné je vybavovať telefonicky osobné záležitosti – napr: rozchod s niekým