1. charakterizujte spracovanie témy 2. svetovej vojny v slovenskej povojnovej literatúre
Téma 2. svetovej vojny sa udomácnila vo svetovej i slovenskej literatúre. Zo slovenských prozaikov túto tému zobrazovali:
Vladimír Mináč – román – Smrť chodí po horách – podal svedectvo o utrpení partizána a neskôr väzňa, gestapa Petra Lotára
– románová trilógia – Generácia – Dlhý čas čakania
Živí a mŕtvi
Zvony zvonia na deň
Rudolf Jašík – román – Námestie svätej Alžbety
Alfonz Bednár – román – napísaný denníkovou formou – Sklený vrch
novela – Kolíska
Ladislav Ťažký – román – Amenmária s podtitulom Sami dobrí vojaci, v ktorom zachytil osudy slovenských vojakov na východnom fronte 2. svetovej vojny
Ladislav Mňačko – román – Smrť sa volá Engelchen
2. Uveď stručný prehľad ťažiskových diel i so stručnou charakteristikou
Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety
Je čitateľsky najobľúbenejším dielom. Autor zachytil tragický príbeh lásky dvoch mladých ľudí, pričom román je zároveň obžalobou krutosti a neľudskosti fašizmu. Román má 15 kapitol a je uvedený citátom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
Hlavné postavy:
Igor Hamar – 18-ročný chlapec, matka si priala, aby študoval, no po smrti otca zanecháva štúdium v 4. ročníku a pomáha mame zarábať na živobytie. Matka ochorie na rakovinu a o domácnosť sa musí postarať Igor.
Jeho spolužiak Žltý Dodo, ktorý sa ocitol na pokraji slušnej spoločnosti, ho zavedie do krčmy, kde vábia zákazníkov prostitútky a Igor prežije prvú milostnú noc s roztopašnou paničkou Ernou, má výčitky kvôli Eve.
Igor začne nenávidieť Flórika, keď si vyvesí nápis, že židov nestrihá, prestane u neho pracovať.
Igor tuší, že spravodlivý je len obuvník Maguš, s ktorým sa vždy radí, ak má problémy.
Keď Evu odvedie Flórikovo komando a Eva neskôr zomrie, počká si Igor na Flórika a železnou tyčou ho niekoľkokrát udrie po hlave a Flórik zomiera. Igor sedí nad mŕtvolou a až obuvník Maguš ho odvádza preč.
Eva Weimannová – Eva sa bojí žiť medzi židovskými rodinami, necíti sa byť hrdinkou ani bojovníčkou – chce len žiť. Je vďačná Igorovi, že si ju vezme do svojho bytu. Sú spolu v jednom dome, ale nie sú šťastní. Eva opatruje Igorovu matku, no napriek všetkému sa Eva zásluhou Flórika dostane medzi prvých odvlečených židov. Zavreli ich v škole, Eva sa v duchu prihovára Igorovi a nakoniec umiera s Igorovým menom na perách.
Dej:
Dej románu sa odohráva v Nitre, 18-ročný Igor Hamar, ktorý veľmi miluje svoje dievča, nechce dovoliť, aby nosilo hviezdu. Povedal, že iba kone sa značkujú, nie ľudia, a preto hviezdu roztrhal. Igor sa hnevá, že niektorí ľudia kazia životy druhým všelijakými hviezdami („Veď život je jeden a krátky a všetko v ňom nezmyselné, čo neslúži láske“). Ale Eva Weimannová vie, že nosenie žltej hviezdy je len malý kúsok toho, čo čaká v budúcnosti židov. Povedal jej to strýko Maxi, s ktorým má jej otec Samko spoločné povozníctvo = rozvážajú uhlie.
Maxi Schlesinger chce prekonať strach z budúcnosti vnútornou silou a čiernym humorom. 6-cípu hviezdu si neprišil na prsia ale na chrbát. A hoci predtým nechodil do mestského parku, teraz tam začal chodiť hoci je tam napísané: Psom a židom je vstup do parku zakázaný! Maxi sa smeje: „A čože sa mi stane? Pes čítať nevie a žid vedieť nemusí!“) Oveľa horšie znáša svoje ľudské pokorenie Evin otec. Psychicky sa zrútil, celkom rezignoval. Jeho život už prestal byť životom, je to len apatické čakanie na tragický koniec.
Ale nie sú to len Nemci, čo rozosievajú medzi ľuďmi rasovú nenávisť. K Nemcom sa pridajú aj niektorí ľudia zo Slovenska aj z Námestia svätej Alžbety. Sú to tí, ktorým nezáleží na vlastnej ľudskej cti, ale iba na peniazoch a kariére.
Jedným z nich bol „Žltý Dodo“ Igorov známy, ktorý vyrastal spolu s ním na Námestí svätej Alžbety. Dodo sleduje židov a udáva tých, čo nenosia hviezdy. Za každého udaného dostane 100 korún. Sprvu mu tento obchod vynášal málo (a on potrebuje veľa na parádu, alkohol, predajné ženy), ale potom sa vynašiel – začal udávať aj tých, čo hviezdy nosili. Dodo postupne udal vyše 30 ľudí.
Ďalším šikovným a uvedomelým z Námestia svätej Alžbety bol holič Ján Flórik. Hneď ako sa dozvedel o prenasledovaní židov, vyrobil plagát s nápisom: „Židov neholím ani nestrihám!“ Neskôr Flórik predá holičstvo a ide robiť plateného tajomníka a poručíka Hlinkovej gardy.
Igor sa začne báť o Evu. Dopočuje sa, že židia, ktorí sa dajú pokrstiť sa môžu zachrániť. Preto ide za farárom a prosí ho o krst pre Evu. Farár najprv váha, ale potom súhlasí. Pýta však za to od Evinho otca 10 000. Samko však nemá toľko peňazí. V tej chvíli prejaví svoju veľkorysosť Maxi. Predá koňa (základ svojho živobytia) a utŕžené peniaze dá Igorovi. Ale už je neskoro.
Vtedy Igorovi sľúbi pomoc sused obuvník Maguš. Eva sa má ísť schovať niekde na samotu, na Horniaky. Útek zmarili Nemci tým, že 1 deň pred Eviným odchodom urobili v meste záťah. Najväčšiu skupinu viedol bývalý holič Flórik. A potom išli po domoch, kde žili židia a vyberali si obete. Jednou z nich bola Eva. Židia boli vinní už len za to, že sa narodili. Vyberali ich presne v takom poradí, ako si ich zaznačil Žltý Dodo a dostal za nich 3400 korún.
Skupinu židov vedú do vlaku so zadrôtovanými oknami. Eva však s transportom neodíde. Zasiahne ju aj mladého Fiedlera dávka zo samopalu, pretože chceli spolu odniesť mŕtve dieťa, aby ho nerozšliapali čižmy fašistov. Po pohrebe Evy otrávi jej otec celú rodinu, pretože si nedokáže odpustiť, že jeho lakomstvo prispelo k Evinej smrti. Igor sa nemôže vyrovnať s jej smrťou a pomýšľa na samovraždu. Odhovorí ho Maguš, ktorý ho presviedča, že je mladý a že má život pred sebou.
Alfonz Bednár – Sklený vrch
Hlavné postavy:
Milan Kališ – športovec, neskôr partizán, typ obyčajného človeka s láskou k ľuďom a horám, nenávidí fašizmus. Jeho životným krédom je: „Človek je len vtedy človekom, ak počas svojho života po sebe niečo užitočné zanechá.“
Jožo Solan – inžinier, v mnohom podobný Kališovi. Ema v ňom neraz vidí priameho pokračovateľa a dotvárateľa jeho myšlienok a konaní. Naučil Emu žiť nie pre seba, ale pre iných. Lebo práve to je najväčšie bohatstvo, ktoré môže človek dosiahnuť.
Zolo Balla – malomeštiak
Ema Klaasová – morálne čistá, milujúca, no aj nerozhodná a poznačená osobnými tragédiami.
Román je písaný formou denníka a odohráva sa v 3 časových pásmach:
– počas vojny,
– v 50 rokoch,
– v roku 1974.
Denník si píše hlavná postava Ema Klaasová – Solanová.
Ústrednou postavou románu je Ema Klaasová, ktorej otec bol prívržencom fašistov, matku odvliekli Nemci a Eme sa podarilo ujsť do hôr k partizánom. Tu sa zamilovala do Milana Kališa. Lenže Milana chytili Nemci na prieskume a umučili ho. Ema čaká od Milana dieťa, no po jeho smrti sa ho zriekla.
Do Tichej doliny, kde prežila Ema najkrajšie chvíle so svojou láskou Milanom, sa mala Ema vrátiť i po vojne so snúbencom Zolom Ballom, lenže čoskoro spozná jeho malomeštiacku tvár a rozchádzajú sa.
Ema sa nakoniec stáva manželkou Ing. Joža Solanca a spolu s ním prežíva na stavbe vodného diela blízko Tichej doliny vo Vysokých Tatrách úspechy i dramatické zvraty spájajúce sa s výstavbou. Opäť sa chystá do Tichej doliny spolu so svojím manželom, avšak jej plánovaná cesta sa neuskutoční. Ema stúpi na spadnuté elektrické vedenie a zomiera.
Vojnu zobrazuje autor len okrajovo, ale veľmi dobre vystihol a zachytil psychiku ľudí cez vojnu a v začiatkoch budovania socializmu. Emine spomienky sa prelínajú s úvahami o hľadaní zmyslu života v nových povojnových podmienkach, ktoré sa nevyznačovali len optimizmom a bezproblémovosťou.
Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen
Jeden z najlepších protivojnových románov v slovenskej literatúre. Má autobiografický charakter a je rozdelený na 10 kapitol so samotnými názvami, pričom každá kapitola je uvedená mottom. Hlavnou postavou a zároveň rozprávačom príbehu je Voloďa.
Dej:
Vo vsetínskej nemocnici niekoľko dní pred koncom 2. svetovej vojny sa ocitá mladý, no však vojnovými hrôzami oťukaný Voloďa. Pod dohľadom doktora Brázdy a mladej sestričky Elišky sa zotavuje nielen z ochrnutia nôh, následku svojho poranenia, ale v ich starostlivosti a ochrane nachádza i vytúžený pokoj duše. Zbližuje sa s Eliškou a postupne jej rozpráva o svojom živote s partizánmi.
Ako mladý, neskúsený mládenec sa Voloďa počas SNP dostal do partizánskeho oddielu, pod velenie skúseného a rozhodného Nikolaja. Čoskoro si získal dôveru nielen veliteľa, ale i ostatných partizánov. Keďže dobre poznal okolie, bol vzdelaný, ovládal nemecký jazyk, poverovali ho tajnými poslaniami a dôležitými úlohami. Stal sa akousi oporou oddielu, dôverníkom a poradcom.
Nikolajov oddiel mal svoju základňu na Ploštine, kde sa Voloďa spoznal s Martou, mladou, atraktívnou ženou, ku ktorej zahorel nenásytnou, vášnivou láskou. V spoločnom objatí prežívali okamihy útržkovitého šťastia i zabudnutia. Marta predávala svoje telo Nemcom vysokých hodností, aby získala informácie pre partizánske oddiely. Stala sa postupne bezduchou, morálne deprimovanou a chorou ženou, ktorú prenasledovala predstava odhalenia svojho židovského pôvodu a koncentračného tábora. Voloďa bol jej liekom, pretože len s ním a v jeho náručí dokázala zabudnúť a iba on ju vedel pochopiť.
Partizáni podnikali množstvo nočných pochodov, počas ktorých realizovali svoje partizánske akcie, ničili vysielače, napádali nemecké jednotky.
Pri jednom takomto nočnom pochode, ktorý podnikli krátko pred koncom 2. svetovej vojny, narazili na jednotku významného nemeckého generála, ktorého Marta poháňaná nenávisťou, odporom a túžbou pomstiť sa, zabíja. Spolu s ním hynie celá jeho posádka. Týmto nerozvážnym činnom nabrali udalosti rýchly spád. Na Nikolajovu jednotku poslali Nemci jagdkomando spolu s najstrašnejším a najkrutejším veliteľom Skorzenym a Engelchenom.
Nešťastnou náhodou však zomiera aj Nikolaj a partizáni sa stávajú nejednotnými a strácajú dôveru v správnosť svojho konania. Zrazu nie je Ploština pre nich dosť bezpečná a po dlhom vážení „za“ a „proti“ sa rozhodli odísť, zanechali Ploštinu a jej obyvateľov napospas osudu a s ťažkým svedomím sa rozpŕchli do okolitých hôr.
Za rozhodnutie, svoje hlúpe chyby však draho zaplatili. Ploštinu, ktorú už nik nezachránil napadli Nemci a pred zrakmi ostatných obyvateľov Ploštiny, ich žien a detí upálili 27 ploštinských mužov. Mužov, ktorí vo svojich skromných príbytkoch prijali partizánov a ktorých zradili dvaja podliaci. Ich smrť a odsúdenie zo strany ploštinských žien hlboko dopadlo na celý oddiel, pretože za vyhasnutie života týchto statočných mužov obvinili jednoznačne ich. Prenasledovaní výčitkami svedomia stratili akýkoľvek záujem o svoje odhodlanie biť sa za slobodu, život a ľudskosť. Ich úpadok nadvihol až Griška – nástupca Nikolaja, ktorý rozdelil oddiel na menšie skupiny, ktoré mali svoju osobitnú úlohu. Jožina, mladá ploštinská žena, ktorá sa dobrovoľne pridala k oddielu a ďalších 30 najlepších mužov pod velením Petra mali za úlohu, odlákať jagdkomando, aby mohli oslobodiť okolité mestá.
Odhodlaní splniť svoju povinnosť sa vydali do beskydských hôr, s Nemcami na čele s Engelchenom v pätách.
Zažili niekoľko strašných dní prenasledovania, zažili smrť svojich blízkych, beznádej, žiaľ, úpadok osobnosti avšak napokon zvíťazili, aby sa mohli pomstiť.
2.charakterizujte prozodické vlastnosti reči (intonáciu), prečítajte ukážku ako výrazný prednes
Prozodické vlastnosti reči
Prejav má byť adresný, presvedčivý a v niektorých prípadoch i emocionálno-esteticky pôsobivý. Tieto vlastnosti získa vhodným použitím súboru zvukových prostriedkov reči, ktoré sa súhrnne nazývajú intonácia alebo prozodické vlastnosti reči.
Jednotlivé zložky intonácie vznikajú moduláciou hlasu. Zložky intonácie členíme podľa toho, akou moduláciou artikulačného prúdu vznikajú.
Rozoznávame:
- Časová modulácia reči
a) kvantita = dĺžka – čas potrebný na vyslovenie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky, je dvakrát dlhší ako čas, potrebný na vyslovenie krátkej samohlásky. Tento pomer je 2:1.
Správne – nesprávne
áno ano
záhrada zahrada
tematický tématický
obhajca obhájca
b) pauza = prestávka – rozlišujeme:
– fyziologické pauzy = potrebujeme sa nadýchnuť
– významové (logické) pauzy – používajú sa na členenie reči, teda oddeľovanie slov, členenie súvetí na vety – pauzy sa graficky vyjadrujú interpunkčnými znamienkami.
c) tempo = rýchlosť – priemerná rýchlosť prejavu je 80 – 85 slov za minútu, niekedy sa uvádza aj 100 slov za minútu. Ak sa zvýši tempo reči na viac ako 180 slov za minútu, začína byť informácia nezrozumiteľná.
d) rytmus – vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.
- Silová modulácia reči
a) prízvuk – je zvýraznenie intenzity jednej slabiky v slove. Rozlišujeme:
– hlavný prízvuk – je v slovenčine pevný a to na prvej slabike – Dnes pôjdem spať skôr.
– vedľajší prízvuk – vyskytuje sa v dlhších ako trojslabičných slovách – najlep šiemu.
b) dôraz – vetný prízvuk – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete – Dnes pôjdem určite spať skôr. Synku, nevieš nič!
c) emfáza – citový, expresívny dôraz – samohlásky i spoluhlásky sa nápadne predlžujú, vyskytuje sa pri vzrušenom rozhovore – Výýýýborne!
d) intenzita hlasu – sila hlasu
- Tónová modulácia reči
a) melódia – v slovenčine rozoznávame 3 druhy melódie:
– uspokojivá končiaca melódia – kadencia – sa uplatňuje v oznamovacích vetách a v dopĺňacích otázkach, ktoré vyžadujú doplnenie, upresnenie informácie. Najvyšší tón je na opytovacom slove.
Vonku je teplo.
Kedy pôjdeš do kina?
– neuspokojivá končiaca melódia – antikadencia – sa uplatňuje v zisťovacích otázkach, ktoré očakávajú odpoveď áno – nie.
Pôjdeš zajtra do kina? – najvyšší tón je na poslednej slabike.
– neuspokojivá nekončiaca melódia – semikadencia – vo výpovedi sa pokračuje. Uplatňuje sa na konci prvej vety v súvetí.
Chcela som ísť do kina, ale musela som sa učiť.
b) hlasový register = výška hlasu – vzniká nasadením hlasu do istej výšky
č
Jazyk je zložitý systém jednotiek používaných v ľudskej spoločnosti bilaterárnej povahy.
- jazyk je systém
- systém pozostáva z prvkov, z jednotiek, medzi ktorými sú vzťahy
- jednotky sú bilaterárnej povahy – majú formu a obsah
- jazyk plní určitú funkciu
- jazyk je spoločenský fenomén – je darom človeka
Národný jazyk – spája ľudí určitého národa.
Živý jazyk – bežne používaný.
Mŕtvy jazyk – bežne sa nepoužíva
Reč- je fyzická a psychická schopnosť človeka vytvárať artikulačné zvuky, spájať ich s obsahmi vedomia (city, myšlienky, predstavy, …) a používať ich pri komunikácii s členmi spoločenstva.
Jazykoveda
Náuka o jazyku, študuje a opisuje národné jazyky, príbuzné a nepríbuzné jazyky. Predmetom je jazyk, ktorý skúma zo synchronného a diachronného hľadiska.
Synchronné hľadisko: skúma stav daného jazyka v istom čase = jazyk v súčasnosti
Diachronné hľadisko: skúma jazyk ako historickú vývinovú postupnosť = ako sa jazyk menil, napr. Bernolák, Štúr, Hattala, súčasnosť
Funkcie jazyka
- dorozumievacia – slúži na dorozumievanie sa
- poznávacia – slúži na poznanie sveta
- estetická – slúži na vnímanie krásy, napríklad v literatúre je estetická funkcia
- reprezentatívna – reprezentuje náš národ, tradície, zvyky, kultúru
Iné rozdelenie:
- oznamovacia – (informatívna, vlastná komunikatívna), v ktorej je ťažisko na sprostredkovaní obsahu informácie (oboznámenie s faktami).
- výrazová – (expresívna) – ide o vyjadrenie vlastného citového postoja.
- výzvová (apelatívna, excitatívna) – cieľom je vyvolať príslušnú reakciu u adresáta.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!