2. maturitná otázka

Historická téma sa objavuje už od čias starovekej literatúry. Stretávame sa s ňou v poézii, próze i dráme.

V antickej gréckej literatúre zobrazil básnik Homér obdobie vojny medzi Trójou a Spartou v epose Ilias.

Najvýznamnejším anglickým renesančným dramatikom je William Shakespeare okrem tragédii a komédii písal aj historické divadelné hry, napríklad Henrich VI., Richard III.

Historická téma sa často vyskytuje aj v romantickej literatúre v románe Victora Huga v diele Chrám matky božej v Paríži, v dráme Fridricha Schillera – Viliam Tell, zo slovenskej romantickej literatúry S. Chalupka – Mor ho!

V slovenskej literatúre sa s historickým námetom z obdobia Veľkej Moravy stretávame v epose Jána Hollého – Svätopluk.

Historické drámy v slovenskej literatúre písal Jonáš Záborský Bátoryčka, Bitka pri Rozhranovciach.

K najlepším historickým románom v slovenskej literatúre patrí román Adam Šangala – autor Ladislav Nádaši Jégé.

Ladislav Nádaši-Jégé – Adam Šangala

Historický román, ktorý má podtitul Historický obraz zo 17. storočia.

Dielo je zamerané na kritické a realistické zobrazenie spoločenských pomerov, života vyšších cirkevných hodnostárov a šľachty, ale aj na vykreslenie tvrdého poddanského jarma a nedôstojného ponižovania poddaných.

Dej:

Adamovi Šangalovi pre pytliactvo z biedy obesia otca. Po pohrebe sa Adam vyberie do sveta hľadať si živobytie, aby nebol na obtiaž svojej mame. Cestou do Žiliny zbadá neznámeho zemana, ktorý nemilosrdne bije poddaného a mladé dievča. Adam ich chce brániť a zemanovi poraní ruku.

V Žiline sa dozvedá, že išlo o grófa Markoča a na Adama je vydaný zatykač. Aby sa mu vyhol, dá sa zverbovať do Pálfyho vojska a dostáva sa na Praskovského zámok. Tu sa môže presvedčiť na vlastné oči o spôsobe života šľachty. Nechtiac zapríčiní, že Praskovského nevesta Brigita príde o dieťa a je uväznený. K úteku mu pomôže kňaz Konôpka.

Adam sa dostáva do Trnavy, kde sa stáva pisárom u otca svojej priateľky Betky, s ktorou sa neskôr ožení. Do Trnavy prichádza arcibiskup Pazmán a s ním i prenasledovanie evanjelikov. Uväznený je i Konôpka, ktorému pomôžu vojaci privolaní Adamom.

O päť rokov neskôr sa Betkinou neopatrnosťou roznesie po Trnave, že Konôpku zachránil Adam a ten skončí na popravisku ako kedysi jeho otec.

Hlavnou postavou románu  je obyčajný človek z ľudu, ktorý je vykreslený ako kladný a nezištný hrdina

Victor Hugo – Chrám Matky božej v Paríži

– historický román z 15. storočia, ktorý sa odohráva v prostredí Paríža a najmä kostola Notre Dame. Ide o romantický príbeh krásnej cigánky a škaredého Quasimoda, dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia stredoveku. Román je rozdelený do 2 častí.

Hlavné postavy:

Quasimodo – kontrastná postava: škaredý zovňajšok a dobrá duša. Ako pohodené dieťa ho našli pred kostolom a zľutoval sa nad ním kňaz Frollo, ktorý ho vychoval, naučil ho čítať a písať a urobil z neho zvonára, v 14 rokoch stratil sluch od silného zvuku zvonov. Svojmu opatrovateľovi je oddaný a za pokus uniesť Esmeraldu trestaný. Keď mu Esmeralda podá vodu na pranieri, vznikne v ňom nežný cit ku krásnej cigánke. Preňho je šťastie milovať, nežiada byť milovaným.

Esmeralda – pekné, hlboko mravné dievča. Ako 6-mesačné dieťa ju Cigáni ukradli Chudôbke – parížskej dievčine a vymenili ju za znetvorené dieťa. Viac ako 15 rokov si uchováva črievičku, ktorú mala obutú pri únose. Cigánka jej predpovedala, že ak si zachová nevinnosť, nájde svoju matku. Nachádza ju tesne pred popravou.

Zamiluje sa do veliteľa lukostrelcov Phoeba a kvôli láske by sa vzdala všetkého. Jej láska je však nešťastná, lebo Phoebus by chcel Esmeraldu len na pobavenie.

Je obžalovaná z bosoráctva a jej smrť vyznieva tragicky, pretože umiera ako obeť.

Claude Frollo – rozporuplná postava dlho bol príkladom medzi chudobnými, ale vášeň k žene ho pretvorí na morálneho netvora.

Pierre Gringoire – spisovateľ bez úspechu, bez peňazí a domova. Nie je typickou romantickou postavou, spolu s rozprávačom  nás sprevádza dejom od začiatku až do konca.

Dej:

Dej románu sa odohráva v 15. storočí – Sviatkom bláznov. V uliciach Paríža sa zhromažďujú ľudia, koná sa divadelné predstavenie Pierra Gringoira, ale publikum sa teší na voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Víťazom sa stáva Quasimodo. Frollo pokrikuje po krásnej Cigánke s cvičenou kozičkou.

Pierre Gringoire sa potuluje po Paríži a je svedkom pokusu o únos Esmeraldy, zachráni ju kapitán Phoebus. Únoscovia boli Frollo a Quasimodo, no chytia iba zvonára.

Quasimodo je na pranieri, ľudia sa mu posmievajú, jediný človek, čo sa nad ním zľutuje je Esmeralda, ktorá mu podá vodu. On sa do nej zamiluje. Netúži byť milovaný, stačí mu, že on môže milovať.

Základom fabuly sú zložité životné osudy mladej Cigánky Esmeraldy, najmä vášnivá láska pokryteckého kňaza Frolla k nej. Frollo prekvapí Esmeraldu s jej milým, kapitánom lukostrelcov  a prebodne ho dýkou. Zo zločinu obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu. Kapitán lukostrelcov však nezomrel, je len zranený, no Esmeralda ho už nikdy viac neuvidí.

Hrbáč Quasimodo, zvonár v chráme, ju ukryje vo veži. Kým bráni chrám pred ozbrojencami, ktorí chcú odviesť Esmeraldu, Frollo ju unesie. Pretože Esmeralda nesúhlasí s Frollovými návrhmi, uväznia ju v cele, kde je bláznivá Chudôbka, ktorá v Esmeralde spozná svoje dieťa podľa talizmanu (črievička), ale už ju nemôže zachrániť.

Esmeralda zomiera – obesia ju. Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu, keď sa smeje pri poprave Esmeraldy. Ukradne Esmeraldino telo a zanesie ho do hrobky. Po dvoch rokoch nájdu v hrobke dve kostry. Ide o kostru ženy, ktorá zomrela obesením a o kostru muža s pokrivenou chrbticou. Muž prišiel do hrobky zomrieť dobrovoľne.

Romantické znaky diela:

1. historická téma
2. romantické konflikty
3. tragický koniec
4. zveličovanie
5. kontrasty, protiklady (telesná ošklivosť a duševná krása, láska a nenávisť, bohatstvo a chudoba)

Epos

–         je veľká epická báseň, ktorá rozpráva o udalostiach, ktoré mali vplyv na život celého národa. Epos je rozdelený do spevov. Hlavná dejová línia je doplnená mnohými vedľajšími dejovými líniami, čomu hovoríme epická šírka eposov. Autor nevstupuje do deja, nekomentuje činy hrdinov, čo nazývame epické objektivita. (Ján Hollý – epos Svätopluk)

Ján Hollý – epos Svätopluk – svoje dielo písal v bernolákovčine

–         bohatiersky epos, námet autor čerpal z 9. storočia, keď Svätopluk vydal Rastislava Nemcom.

–         Zobrazenie deja sa nekryje s historickou skutočnosťou, autor ju pretváral podľa svojich zámerov.

Hlavná myšlienka: myšlienka slobody. Aj keď Hollý pomenoval epos podľa Svätopluka, nešlo mu o oslavu jeho osoby. Na pozadí jeho osudov chcel vyzdvihnúť boj Slovákov za slobodu a samostatnosť slovenského kráľovstva.

Kompozícia:

1. časť – propozícia – naznačenie obsahu
2. časť – invokácia – autor prosí Múzu, aby mu pomohla pri písaní
3. časť – samotný dej – začína „in medias res“ a hlavná dejová línia je dopĺňaná mnohými vedľajšími

Dej:

Svätopluk vydal Rastislava Nemcom, tí ho oslepili a uväznili. Neskôr uväznia i Svätopluka. Nemecký panovník Karolman mu ponúka slobodu pod podmienkou, že sa postaví na čelo nemeckých vojsk. Aby si Svätopluka získal ešte pevnejšie, ponúkne mu svoju dcéru za ženu. Na počesť budúceho zaťa vystrojí Karolman hostinu a organizuje rytierske hry. Na hostine Svätopluk rozpráva o pôvode Slovanov, o ich spôsobe života, zvykoch, o tom, ako si nadovšetko cenia mier a slobodu. Svätopluk prichádza s vojskom pod Devín, prejde na stranu Slovákov, ktorí mu ponúknu kráľovskú korunu, ale musí sa osvedčiť v boji proti Nemcom. Nastáva posledná bitka, ktorá sa zúži na boj medzi vodcami. Na strane Nemcov – Britvald a na strane Slovákov – Svätopluk. Svätopluk porazí Britvalda, ale autor rozhodujúcu úlohu pri porážke Nemcov prisudzuje ľudu.

Slovanské jazyky:

1. východoslovanské – ruština, ukrajinčina, bieloruština
2. západoslovanské – slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužická srbčina
3. južnoslovanské – slovinčina, chorvátčina, srbčina, macedónčina, bulharčina

Vnútorné členenie slovenského jazyka:

1. Spisovnú formu – je kodifikovaná, čiže uzákonená vedeckou inštitúciou a publikovaná v príručkách. Medzi základné príručky patria: Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá spisovnej výslovnosti.
2. Štandardnú formu – forma každodennej komunikácie. Neobsahuje nespisovné slová.
3. Subštandardnú formu – nespisovná forma obsahujúca aj hovorové, nárečové a slangové slová.

Územné členenie slovenského jazyka:

1. 1.     západoslovenské:

a)     severné

b)    južné

c)     záhorské

Trenčín, Nitra, Trnava, Bratislava, Myjava, Skalica

1. 2.     stredoslovenské

a)     severozápadné

b)    juhovýchodné

c)     gemerské – Revúca

Prievidza, Martin, Lučenec, Banská Bystrica

1. 3.     východoslovenské

a)     spišské – Poprad

b)    šarišské – Prešov

c)     sotácke – Humenné

d)    zemplínske – Trebišov

Ukážka je:

Subštandardná forma – slangové slová