17. maturitná otázka

1. charakterizuj literárne smery v slovenskej próze medzivojnového obdobia

Z generačného hľadiska môžeme slovenských medzivojnových autorov rozdeliť do:

1. staršej generácie – autori, ktorí literárne tvorili už v predchádzajúcom období a v medzivojnovom období len pokračujú vo svojej tvorbe – Tajovský, Timrava, Kukučín, Podjavorinská, Jesenský

1. strednej generácie – autori, ktorí začali publikovať počas 1. svetovej vojny alebo tesne po nej – Rázus, Krčméry, Hrušovský, Hronský

1. mladí prozaici, ktorí sa zoskupujú okolo rôznych literárnych časopisov – Horváth, Vámoš, Urban

V slovenskej medzivojnovej próze sa súčasne rozvíjali viaceré literárne smery:

1. realizmus

a)      3 fáza (vlna) kritického realizmu – Jesenský, Jégé

b)      sociálno-psychologický realizmus – usiloval sa o preniknutie do vnútorného sveta postáv – Hronský, Urban

c)      socialistický realizmus – F. Kráľ, Jilemnický, Poničan

1. lyrizovaná próza – Švantner, Ondrejov, Figuli, Chrobák

1. mladí autori – ktorí vydali Zborník mladej slovenskej literatúry a vychádzali z moderných európskych literárnych smerov, napr. ruského konštruktivizmu, nemeckého expresionizmu, českého poetizmu.

2. porovnaj nasledovné diela

Ladislav Nádaši – Jégé – Adam Šangala

Historický román, ktorý má podtitul Historický obraz zo 17. storočia.

Dielo je zamerané na kritické a realistické zobrazenie spoločenských pomerov, života vyšších cirkevných hodnostárov a šľachty, ale aj na vykreslenie tvrdého poddanského jarma a nedôstojného ponižovania poddaných.

Dej:

Adamovi Šangalovi pre pytliactvo z biedy obesia otca. Po pohrebe sa Adam vyberie do sveta hľadať si živobytie, aby nebol na obtiaž svojej mame. Cestou do Žiliny zbadá neznámeho zemana, ktorý nemilosrdne bije poddaného a mladé dievča. Adam ich chce brániť a zemanovi poraní ruku.

V Žiline sa dozvedá, že išlo o grófa Markoča a na Adama je vydaný zatykač. Aby sa mu vyhol, dá sa zverbovať do Pálfyho vojska a dostáva sa na Praskovského zámok. Tu sa môže presvedčiť na vlastné oči o spôsobe života šľachty. Nechtiac zapríčiní, že Praskovského nevesta Brigita príde o dieťa a je uväznený. K úteku mu pomôže kňaz Konôpka.

Adam sa dostáva do Trnavy, kde sa stáva pisárom u otca svojej priateľky Betky, s ktorou sa neskôr ožení. Do Trnavy prichádza arcibiskup Pazmán a s ním i prenasledovanie evanjelikov. Uväznený je i Konôpka, ktorému pomôžu vojaci privolaní Adamom.

O päť rokov neskôr sa Betkinou neopatrnosťou roznesie po Trnave, že Konôpku zachránil Adam a ten skončí na popravisku ako kedysi jeho otec.

Hlavnou postavou románu  je obyčajný človek z ľudu, ktorý je vykreslený ako kladný a nezištný hrdina.

V diele môžeme vidieť znak naturalizmu – na začiatku románu je smrť Adamovho otca a i na konci románu sa nachádza smrť- Adam končí na popravisku.

Ďalšie diela s historickou tematikou: Svätopluk, Weiniavskeho legenda, Adam Šangala

diela zo súčasnosti: Cesta životom, S duchom času, Alina Országhová.

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

– sociálny román, v ktorom autor čerpal námet zo života slovenskej dediny na Horehroní v prvých 10-ročiach 20. storočia. Román vyznieva ako metaforický obraz slovenského osudu a biedy.

– hlavná myšlienka – človek sa nemá vzdávať osudu, musí bojovať so životom

– hlavná postava – Jozef Mak – človek – milión, symbol psychického stavu ľudí v danom období. Človek vyznačujúci sa pasivitou, ale aj vnútornou silou a nepokoriteľnosťou.

Dej:

Jozef Mak bol nemanželským dieťaťom, žil s mamou a starším bratom Janom. Od detstva na vlastnej koži skúsil biedu, nespravodlivosť a krutosť.

Keď trochu vyrástol odišiel k pastierom. Medzitým sa strhol v dedine požiar a vyhorel aj Makov dom. Prichýlili ich kmotrovci Meľošovci. Jozef sa zamiloval do ich dcéry Maruši. Jozef odišiel k drevorubačom, aby si zarobil peniaze a mohol postaviť dom. Keď sa mu to podarilo, dostal povolávací rozkaz. Najprv chodili listy od Maruši veľmi často, no neskôr prestali chodiť a Jozef začal mať zlé tušenie, preto zostáva na vojne dlhšie, zaúča mladých vojakov.

Po návrate domov sa dozvedel, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a obsadili mu polovicu domu. Maruša bola veľmi zanedbaná a veľa pila. Marušinu malú dcérku Hanku chodilo varovať dievča z dediny Jula Petrisková, ktorú neskôr požiadal Jozef Mak o ruku. Jeho vzťah k Maruši sa postupne mení: z lásky k nenávisti. Maruša nakoniec končí svoj život samovraždou – keď vyvára bielizeň vo veľkom kotle, rozhodne sa skočiť do vriacej vody a zomiera.

Jano bez rozlúčky odchádza a Jozef sa od krčmára dozvedá, že ešte pred odchodom mu Jano predal polovicu domu. Jozef ju musí splácať prácou, stane sa u krčmára kočišom.

Jula zomiera krátko po pôrode druhého dieťaťa a až na smrteľnej posteli si Jozef uvedomuje, čo k nej cíti a čo pre neho znamenala.

Autorova filozofia obyčajného človeka je zahrnutá v posledných vetách románu: „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

V diele vidíme znak expresionizmu – autor nám povie celý príbeh, tak ako sa stal,  nič si nedomyslí.

V diele je i znak fatality = osudovosti – keď sa Adam narodil, neboli dodržané všetky zvyky, nikto sa nechcel stať krstnou mamou nemanželského dieťaťa, a preto bude mať Jozef ťažký osud.

Ďalšie diela:

romány: Chlieb, Proroctvo doktora Stankovského

tvorba pre deti: Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Kremnické povesti

zbierka noviel a poviedok: U nás, Domov, Medové srdce, Sedem sŕdc, Podpolianske rozprávky

Peter Jilemnický – Víťazný pád

Námet: kysucká dedina po skončení 1. svetovej vojny

Téma: boj človeka so spoločenskými predsudkami, s prírodou a so sebou samým

Hlavná myšlienka: človek sa nesmie nikdy vzdávať, v tom je jeho jediná možnosť

Zo žánrového hľadiska môžeme o diele Víťazný pád hovoriť aj ako o románovej balade o kráse a biede, láske a žiarlivosti.

Dej:

Hlavnou postavou príbehu je Maťo Horoň, obyčajný dedinský chlapec, ktorý sa vracia z frontu 1. svetovej vojny nasiaknutý novými názormi. Má otca Mateja a mamu Veronu. Odsudzuje vlastného otca za tradičný spôsob života i za to, že ožobráčil nevlastného brata. Maťo bojuje aj o svoju lásku k Magde Kotryzovej, proti ktorej sa ostro stavia jeho otec kvôli majetkovým rozdielom – Magda pochádza z chudobnej rodiny. Maťov zápas o lásku sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa, zasnúbia s iným, s Gregorom.

Po ich ohláškach Maťo zapíja žiaľ v krčme a v opilosti zabije Magdu, pichne ju do srdca a sám sa pokúsi o samovraždu. Raneného ho nájde Magdina mama.

Po odpykaní trestu sa vracia na otcovu pôdu hospodáriť. Jeho otec a ani otcov nevlastný brat už nežijú. Maťo sa púšťa do práce, ale život mu uštedruje ďalší úder. Voda mu berie úrodu i rozostavaný dom, ktorý začal stavať, keď im stará chalupa vyhorela. Napriek všetkému Maťo vstáva z popola, zatne zuby a pustí sa do boja s kysuckou biedou, odhodlaný zúrodniť kamenistú pôdu a nájsť nový zmysel života v práci.

„Kysucká jar je víťazstvo. Kysucká jeseň pád. Rok víťazný pád. Nikde nie je život taký ťažký ako na Kysuciach. Nikde nie sú noci také krásne ako na Kysuciach.“

Ďalšie diela:

poviedky: Červená sedma, Kinematografické poviedky

romány: Kus cukru, Zuniaci krok, Pole neorané

3. vysvetli rozdiel medzi jednoduchou vetou a súvetím

Jednoduchá veta je tvorená podmetom a prísudkom. Súvetie obsahuje aspoň 2 prísudky.

Základné vetné členy sú: podmet a prísudok.

Rozvíjacie vetné členy sú: predmet (priamy, nepriamy), prívlastok (zhodný, nezhodný), príslovkové určenie (miesta, času, spôsobu, príčiny)

4. urč vetné členy vo vete

Konôpka dojato počúval dobrotivé slová kniežaťa.

konôpka – podmet

dojato – príslovkové určenie spôsobu

počúval – prísudok

dobrotivé – prívlastok zhodný

slová – predmet priamy

kniežaťa – prívlastok nezhodný