27. maturitná otázka

1. stručne charakterizujte tematickú a žánrovú pestrosť povojnovej a súčasnej prózy

Slovenskú prózu po roku 1945 môžeme rozdeliť do viacerých období:

1. obdobie 1945 – 1948 – povojnová próza nadviazala na tradície medzivojnovej prózy, napr. na kritický realizmus, expresionizmus a najviac na lyrizovanú prózu. Medzi najvýznamnejších autorov tohto obdobia patrili M. Figuli, F. Švantner, J. Horák

1. obdobie 50-te roky – s nástupom socializmu bola i v próze prijatá metóda socialistického realizmu. Úlohou prózy bolo plniť politické ciele. Autori sa vracali do nedávnej histórie, napr. obdobie slovenského štátu, 2. svetová vojna.

Predstavitelia: Vladimír Mináč – Včera a zajtra, František Hečko – Drevená dedina

1. obdobie – začiatok 60-tych rokov – do literatúry vstupuje mladá generácia autorov, ktorých tvorba sa vyznačuje mnohostrannosťou témy a umeleckého štýlu. Do centra záujmu mladých prozaikov sa dostala problematika všedného dňa, mladý človek a jeho problémy. Z literárnych žánrov sa rozvíja poviedka a novela.

1. obdobie – od roku 1963 – 1969 – čoraz viac sa udomácňujú prvky moderných európskych smerov, napr. existencionalizmu a antirománu. Medzi najznámejších autorov tohto obdobia zaraďujeme napr: Svodobu, Johanidesa, Tatarku, Ťažkého, Mňačku.

1. obdobie – koniec 60-tych rokov – viacerí autori nesmeli publikovať – Tatarka a Ťažký a iní emigrovali Mňačko a Blažková.

Slovenská literatúra sa delila na 3 prúdy:

a)      oficiálna literatúra

b)      samizdatová literatúra

c)      exilovú

1. obdobie – 70-te roky – viacerí autori sa vracajú k téme malomesta, napr:

Ladislav Ballek v dielach Pomocník, Agáty

Peter Jaroš – v románe – Tisícročná včela

Vincent Šikula – v románovej trilógii Majstri, Muškát, Vilma.

V tomto období sa rozvíja aj literatúra faktu, historická próza a vedecko-fantastický román.

1. obdobie – 80-te roky – v tomto období sa do popredia dostávajú kratšie prozaické útvary – poviedky, črty a novely.

1. obdobie – 90-te roky až po súčasnosť – k súčasným slovenským prozaikom patria – Dušan Dušek, Dušan Mitana, Peter Holka, Peter Pišťánek, Andrej Chudoba, Jozef Puškáš

2. Vymenujte 3 predstaviteľov súčasnej slovenskej a českej literatúry

Peter Holka – Smrť, na ktorú sa čakalo; Sen o sne

Dušan Dušek – Pešo do neba; Kufor na sny

Dušan Mitana – Psie dni

Milan Kundera – Neznesiteľná ľahkosť bytia

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

Michal Viewegh – Výchova dívek v Čechách

3. analyzujte vplyv vybraných dejinných udalostí na osudy ľudí v povojnovom Československu v literárnych dielach

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

V románe autor zobrazil praktiky niektorých vysokých straníckych funkcionárov v 50-tych rokoch.

Fotograf Frank prichádza do smútočnej siene, kde sa má konať rozlúčka s jedným z najvyšších funkcionárov. Frank je tu pracovne, má robiť fotografie pre tlač. Pri tejto príležitosti spomína na to, akým človekom býval mŕtvy, kým ešte bol jeho priateľom a akým sa stal, keď postupoval do vyšších funkcií. Frank ho spoznal počas vojny ako veliteľa partizánskej skupiny. Vtedy bol odvážny, energický, mal autoritu. Frank ho dokonca pozval ako svedka na svoju svadbu. Potom sa však bývalý priateľ začal meniť. Čím viac stúpal ako funkcionár, tým viac klesal v očiach priateľov. Moc ho zmenila, cítil sa neomylný, rozhodoval aj o veciach, ktorým nerozumel, prestal veriť ľuďom. Rozviedol sa s manželkou, začal žiť so svojou mladou sekretárkou, ale aj tento vzťah stroskotal. Nezaujímal sa ani o syna z prvého manželstva. Nakoniec zomrel opustený, stratil česť u ľudí, ktorí ho mali skutočne radi.

Kniha vyšla v Československu oneskorene, v roku 1968, predtým však vyšla v zahraničí v anglickom i nemeckom preklade.

Dej:

Rozprávačom príbehu je Frank, známy fotograf politického diania v spoločnosti, ktorý sa zúčastňuje pohrebu svojho bývalého priateľa a je rozprávačom príbehu. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika. Celý príbeh sa odohráva počas 3 dní rozlúčky so zosnulým. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On sa snažil byť zakaždým medzi prvými, bol vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo to ďalej. Neskôr sa s ňou rozviedol, lebo mu nebola dosť dobrá, ale mali spolu syna Martina. On v tých časoch bol ešte ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on zase sa bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu, neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Ona bola zlom v ich priateľstve. S Frankom sa začal stýkať už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť.

Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. Čoraz viac sa začal báť tých, nad ktorými mal predtým moc. A potom nastal jeho úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší, Galovič, rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla aj ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná. Štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) – nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia, lebo Galovič ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list.

Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičov rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom. Charakteristika moci:

„Ako s ňou vie zaobchádzať? Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“

Milan Kundera  – Neznesiteľná ľahkosť bytia

Doplniť podľa vlastného čítania!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

4. charakterizuj publicistický štýl a jednotlivé publicistické žánre

Publicistika – aktuálne písané alebo ústne prejavy určené širokej verejnosti a realizované prostriedkami masovej informácie a propagandy, to znamená formou tlače, rozhlasu a televízie.

Funkcie publicistického štýlu:

a)      informovať

b)      agitovať, presviedčať

c)      vzdelávať

Znaky publicistického štýlu:

a)      zrozumiteľnosť

b)      výstižnosť

c)      pôsobivosť

Publicistické žánre:

a)      spravodajské – správa, oznámenie, referát, interview, inzerát, reklama

b)      analytické – vysvetľujúce, úvahové, hodnotiace – úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia, glosa

c)      beletristické – rozprávacie a opisné – využívajú prostriedky umeleckej literatúry – fejtón, besednica, stĺpček, reportáž, črta

Pre publicistický štýl je charakteristická – automatizácia a aktualizácia.

Automatizácia – je používanie ustálených slovných spojení alebo viet pre frekventované (opakujúce) sa situácie.

Aktualizácia – je použitie nezvyčajných jazykových prostriedkov – obrazných pomenovaní, frazeologizmov, kontrastov alebo bežných  jazykových prostriedkov nezvyčajným spôsobom.

5. vysvetlite funkciu titulkov v novinách

Titulky v novinách majú upútať čitateľa, pretože si prečíta len to ,čo ho zaujme.

6. na základe ukážky uveďte rozdiel medzi jednoduchou a rozšírenou správou

jednoduchá správa – odpovedá na otázky – kde, kedy, čo, ako, prečo

rozšírená správa odpovedá na otázky – kde, kedy, čo, ako, prečo, kto + sú tam pripojené vyjadrenia rôznych ľudí, organizácií