20. maturitná otázka

1. Charakterizuj moderné prúdy v súčasnej svetovej literatúre

Vo svetovej literatúre sa rozvíjalo viacero prúdov. Medzi najznámejšie patria:

1. existencionalizmus – západoeurópsky literárny prúd, ktorý vznikol po 1. svetovej

vojne v Nemecku a neskôr sa prejavil vo Francúzsku. Vychádza z rovnomennej filozofie, autori sa zaoberajú bytím človeka, pocitmi, náladami a reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje a úzkosti. Častá je tu snaha o dosiahnutie vnútornej slobody a nezávislosti.

Predstavitelia: Jean Paul Sartre – 3-dielny román – Cesty k slobode

                       Albert Camus – romány – Mor, Pád

1. Absurdná dráma, absurdné divadlo – vzniká v 50. rokoch vo francúzskom umení.

V poňatí človeka je podobná existencionalizmu. V dráme chýba zápletka, dej, rozuzlenie, hry sú založené na zobrazení detailov skutočnosti.

Predstavitelia: Samuel Beckett – Čakanie na Godota

                        Eugene Ionesco – Plešivá speváčka

1. Nový román, Antiromán – vznikol vo Francúzsku a vychádza z filozofie

neopozitivizmu. Vyznačoval sa úplnou redukciou deja, hrdinov nahradili účinkujúce osoby často bez mena a bez zaradenia do konkrétnej spoločenskej a historickej situácie. Analýzu vzťahov medzi ľuďmi nahradil opis vecí a duševných stavov osôb. Časté sú vnútorné monológy a abstraktná symbolika.

Predstavitelia: Allain Robbe – Grillet

                       Michael Butor

                       Claude Simon

1. Neorealizmus – vznikol po 2. svetovej vojne v talianskom umení, filme a literatúre.

Nadväzuje na realistické tradície pričom základnou témou v literatúre sú sociálne a spoločenské protiklady povojnového Talianska zobrazené na každodennom živote obyčajných ľudí.

Predstavitelia: Alberto Moravia

                        Vasco Pratolini

1. Rozhnevaní mladí muži – rozvíja sa v anglickej literatúre a autori sa kriticky stavajú

proti skomercionalizovanej spoločnosti a tento nový postoj spájajú s postavou mladého búriaceho sa radikála.

Predstavitelia:

John Wain

John Brain

John Osborn

1. Kritický realizmus – rozvíjal sa v západoeurópskej aj americkej literatúre. Prijímal

podnety zo všetkých ostatných smerov tohto obdobia a zároveň nadväzoval na realizmus z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Dôraz kládol na pravdivosť, vykresľovanie typických charakterov, témy zo súčasnosti a zo žánrov bol v popredí román.

Predstavitelia: Ernest Hemingway

                       Graham Greene

1. Socialistický realizmus – rozvíjal sa v bývalých socialistických krajinách. Zakladateľom bol Maxim Gorkij.

1. Magický realizmus – ovplyvnil najmä nový latinsko-americký román. Za kľúčové dielo magického realizmu sa považuje román Sto rokov samoty – Gabriel Gracia Marquez.

1. Spasiteľský prúd v americkej literatúre – reagoval najmä na stratu ideálov mladej

generácie, na devastáciu prírody, na degradáciu pôvodných obyvateľov Ameriky v snahe vrátiť človeka k starým tradičným hodnotám.

Predstaviteľ: Jerome David Salinger

1. Beat generation – skupina amerických básnikov píšucich po 2. svetovej vojne.

Vznikla v San Franciscu a manifestom tejto generácie bola básnická zbierka Allena Grinsberga – Vytie.

Mladých básnikov spájalo vedomie spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života a ničím neobmedzovaná sloboda. Inšpirovali sa orientálnym umením a budhizmom. Písali najmä verše na verejné recitovanie a často spolupracovali s jazzovými hudobníkmi. Jednou z vedúcich osobností beatníkov bol Lawrence Ferlinghetti, ktorý založil v San Franciscu vydavateľstvo, kde vychádzali najmä diela beatníkov. K tejto generácii patril aj Jack Kerouac, ktorý okrem veršov písal najmä autobiografickú prózu, napr. román Na ceste.

1. Na základe vlastného čítania analyzuj vybraný svetový román

William Styron – Sophiina voľba

Je to román, ktorého dej sa odohráva v dvoch časových líniách:

a)      minulosť – vojna, Osviečim – koncentračný tábor, Poľsko

b)      prítomnosť – asi 2 roky po vojne v USA, New York

Začínajúci spisovateľ Stingo podáva príbeh o tom, ako sa učil písať a tiež príbeh svojej neopätovanej lásky ku krásnej Poľke Sophii. Stingo prišiel do New Yorku z juhu a ubytoval sa v jednej z Brooklynských penziónov v štvrti, v ktorej žilo veľa Židov. Stingo postupne preniká do záhad tragického patologického vzťahu milencov Sophie a Nathana a tiež do minulosti a psychiky Sophie.

Sophii popravili manžela i otca. Starala sa o chorú matku. Raz vo vlaku niesla šunku, do vlaku prišli Nemci, prehľadali vlak a našli u nej šunku, a preto sa dostáva do koncentračného tábora. Predtým jej priateľka Wanda navrhla, aby vstúpila do poľského odboja. Mohla sa zapojiť do poľského odboja, ale zo strachu o osud svojich dvoch detí, tak neurobí. Je to jej 1. voľba, kedy si zdanlivo volí bezpečnejší život. Osud si s ňou zahrá a ona sa dostáva do koncentračného tábora. Už po príchode do tábora má voliť 2-krát – z rozmaru podnapitého esesáka – má sa rozhodnúť, ktoré dieťa pošle do plynu a ktoré zachráni. Rozhodne sa pre dcéru Evičku, lebo bola slabšia a chorľavejšia. V tábore pravdepodobne zahynul aj jej syn Ján. Sophia peklo koncentráku prežije, ale za cenu vedomia, že sa nevedela vzoprieť zlu, za cenu pocitu viny a výčitiek. V spomienkach sa jej zjavuje odbojárka Wanda, ktorú fašisti v tábore umučili.

Odchádza do USA, kde sa jej ujme Nathan Landau, ktorý je duševne chorý a je narkoman. Po tragickom vzťahu plnom šťastia i utrpenia a po krátkom intermezze so Stingom sa vracia k Nathanovi, aby spoločne odišli z tohto sveta, ktorý jej pripravil toľko utrpenia. Nájdu ich v objatí a otrávených.

Tento román bol sfilmovaný.

1. Na základe vlastné čítania analyzujte vybraný český román

–         treba si niečo prečítať Milan Kundera – Neznesiteľná ľahkosť bytia – odporúčam

1. charakterizuj náučný štýl

Náučný štýl – používame všade tam, kde je potrebné sprostredkovať odborné informácie a vedecké poznatky (odborné knihy, výklad, SOČ)

Pre tento jazykový štýl je charakteristická internacionalizácia a formalizácia. Internacionalizácia znamená preberanie slov z iných jazykov, ale tiež gramatických väzieb, najmä z angličtiny.

Pod formalizáciou rozumieme vyjadrovanie sa nielen pomocou viet, ale aj pomocou grafov, tabuliek, schém. Prevládajú zložené súvetia a s tým súvisí aj bohatá interpunkcia.

Náučný štýl môže mať dvojakú podobu:

a)      vedecko-náučný štýl

b)      populárno-náučný štýl

1. porovnajte vedecko-náučný a populárno-náučný štýl

1. ukážka – vyhľadaj odborné termíny

semiológia, najexaktnejšie, lingvistika, formálna logika, štrukturálna antropológia