19. maturitná otázka

19. maturitná otázka

 

Spoločenské podmienky

– vznik 1. ČSR –  vytvorili sa priaznivejšie podmienky na rozvoj slovenskej kultúry, slovenčina sa stala štátnym jazykom.

– 1919 je obnovená a rozšírená činnosť Matice slovenskej, založené SND a UK v Bratislave

– je obnovené vydávanie viacerých časopisov Slovenské pohľady, Živena, Prúdy a vznikajú nové časopisy

– do nového svetla sa dostávajú česko–slovenské vzťahy, v Prahe Leopold Mazáč  zakladá spolok EMSA – Edícia mladých slovenských autorov

– významnú úlohu zohráva program ,,Otváranie okien do Európy´´ ktorého cieľom je priblížiť Slovensko Európe a naopak.

– 20-tych rokoch zaznamenávame triedne nepokoje, ktoré vrcholia v čase hospodárskej krízy, keď mnohí odchádzajú za prácou do cudziny

– vznik tzv. Slovenského štátu a 2. svetová vojna

 

 

– charakterizuj literárne smery v slovenskej medzivojnovej poézii

 

a, nadrealizmus – vychádza z francúzskeho surrealizmu.

André Breton v roku 1924 vydáva Prvý manifest surrealizmu, kde tento smer definuje ako čistý psychický automatizmus, pomocou ktorého umelec zachytáva svoje myšlienky, pričom sa stráca logická nadväznosť básne na skutočnosť. Autori využívali voľný verš, v básniach chýbal rým, rytmus a interpunkčné znamienka. Používali genitívne metafory (pot skál, kašeľ komína). Využívali prvky psychológie, výtvarného a filmového umenia. Texty nadrealistov boli viacvýznamové.

Predstavitelia: Fabry, Reisel, Žáry, Bunčák, Rak.

 

b, prechodná generácia – v tvorbe dominovala téma 1. svetovej vojny a národnoobranný

charakter poézie.

Predstavitelia: Rázus, Krčméry.

 

c, katolícka moderna – pramení v náboženských a národných hodnotách.

Predstavitelia: Dilong, Hlbina, Silan

 

d, proletárska poézia –(davisti)- nazývali ich podľa časopisu, ktorý vydávali pod názvom Dav. V ich tvorbe prevláda sociálna tematika s určitým ideovým podtextom.

Predstavitelia: Clementis, Sirácky, Poničan. Umelecky na najvyššej úrovni spomedzi

davistov bol Laco Novomeský.

 

e, mladí básnici – ich tvorba bola ovplyvnená modernými európskymi smermi: vitalizmom a poetizmom.

Vitalizmus – vitalisti neprechovávali tragické životné pocity, ale zobrazovali radosť z najjednoduchších vecí a faktov. Opájali sa hodnotami, o ktoré ich oberala vojna (láska, krása, príroda).

Predstaviteľ: Ján Smrek.

 

Poetizmus – vznikol v Prahe ako umenie žiť a užívať. Zdôrazňovali aktívny vzťah k životu a typickým pre poetizmus bolo vnímanie sveta ako hry farieb, svetiel, zvukov, vôní a pohybov.

Predstaviteľ: Valentín Beniak

 

-charakterizuj literárne smery v slovenskej povojnovej poézii

 

Vývinové obdobia slovenskej poézie po roku 1945

 

1. obdobie 1945 – 1948

a, priečinková literatúra – vychádza tesne po vojne a autori v nej vyjadrujú ostrý

protifašistický odpor. Predstavitelia: Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Jesenský   

 

b, nadrealizumus – mení sa charakter nadrealistickej poézie, ubúda snových

a fantazívnych prvkov, autori sa prikláňajú k objektívnej realite a tradičnému

typu verša.

Predstavitelia: Fábry, Žáry, Bunčák, Reisel, Rak.

 

2. obdobie 1948 – po ½ 50-tych rokov

Literatúra sa stala akousi slúžkou politiky, išlo o čierno-biele videnie sveta = schématizmus. Jedinou literárnou metódou v tomto období bol socialistický realizmus.

 

 

3. obdobie 2. polovica 50-tych rokov

Prerušenie schématizmu najmä tvorbou M. Rúfusa a M. Válka. Do ovzdušia lacného optimizmu začali vnášať pochybnosti a vyslovovať obavy. Skončená vojna nevyvolávala v nich len pocity radosti z víťazstva, ale aj bolesť z utrpenia, ktoré musel človek podstúpiť a ktoré pripravil človek človeku.

 

4. obdobie 60-te roky

Literatúra sa vnútorne diferencuje, oslobodzuje sa od politického diktátu a spisovatelia sa zoskupujú na základe podobných názorov na život, na svet.

Známou bola Trnavská skupina – Stacho, Ondruš, Mihalkovič, Feldek.

 

5. obdobie – po roku 1968

Viacerí autori emigrovali, niektorí mali zakázané publikovať. Menia sa redakcie viacerých literárnych časopisov a niektoré sú zakázané úplne.

Napr: časopisy Kultúrny život, Literárny život, Mladá tvorba. Viacerí autori boli vylúčení zo zväzu slovenských spisovateľov.

 

6. obdobie – 70-te roky

Vychádzajú samizdatové časopisy a diela niektorých našich autorov sa vydávajú v zahraničných vydavateľstvách. Napr. v Toronte – tam pracoval Škvorecký.

 

7. obdobie – 80-te roky

Po nástupe Gorbačova dochádza k zmenám v spoločenskom a politickom vývoji u nás, opäť začínajú vychádzať nové literárne časopisy.

 

8. obdobie – 90-te roky až po súčasnosť

K najvýznamnejším slovenským básnikom patria: Rúfus, Moravčík, Hevier, Strážay, Urban.

A tiež autori populárnych piesní – Kamil Peteraj, Boris Filan.

 

 

 

 

Ján Smrek

 

básnická zbierka – Odsúdený k večitej žízni –

– bola ovplyvnená symbolizmom a spojená so smútkom z ťažkého detstva a čias vojny. Samotnou časťou tejto zbierky bol posledný cyklus Dnes  milujem svoj deň – ktorý pôsobil ako vyznanie ku každodenným hodnotám života.

Láska k človeku a oslava života sa stávajú hlavnou témou Smrekovej poézie, v ktorej sledujeme odklon od pesimizmu k optimizmu.

 

básnická zbierka – Cválajúce dni –

– niet tu už ani stopy po pesimizme, do popredia sa dostáva očarenie krásou sveta a diaľok. Na svojich cestách, ďaleko od domova, si tiež uvedomoval, čo pre neho znamená dedina a domov – o tomto hovorí v básni Mne dedinčanka  stepila.

Viacero básní v zbierke venoval žene. Napr. Žena so sladkým úsmevom, Dievča v rozkvete, Dievča s husľami.

V iných básniach zas obdivoval technické vynálezy, krásne stavby a tvorivú ľudskú prácu – Fabrika v noci.

 

básnická zbierka – Iba oči –

– striedajú sa tu prírodné a erotické motívy, obrazy dediny a mesta, domova a cudziny, ale nájdeme tu aj sociálne ladenú báseň – Pochod nezamestnaných.

 

básnická zbierka – Božské uzly –

– je napísaná na protiklade vábivých diaľok a sladkej kotvy ženy. V niektorých básniach cítime nostalgiu za detstvom, za dedinou i za odchodom viacerých obyvateľov do cudziny pre zlé sociálne podmienky – Verš o piesni vysťahovalcov.

 

básnické zbierky – Hostina,  Studňa

– sú to protivojnové básnické zbierky, ktorými autor reagoval na neprajný  čas vojny.

 

veršovaná poviedka – Básnik a žena –

– vyznieva ako oslava lásky a ženy. Poviedka má formu dialógu, rozhovoru medzi básnikom a ženou, s ktorou sa stretol v zasneženom parku, aby s ňou prežil májový ošiaľ lásky.

 

autobiografická kniha – Poézia, moja láska –

– autor sa v nej vrátil do obdobia 20-30-tych rokov, vykreslil poprevratový spoločenský a kultúrny život a to formou kapitol o centrách tohto diania (Martin, Bratislava) a tiež portréty známych i menej známych osobností z literárneho hudobného i vedeckého života, dramatikov i žurnalistov. Čitateľ má možnosť preniknúť do autorovej psychiky a zoznámiť sa s históriou vzniku niektorých básní.

Emil Boleslav Lukáč

 

básnická zbierka – Spoveď–

– bola poznačená symbolizmom, prevládal v nej tragický pocit z utrpenia človeka a ľudstva. Lukáč pokladal poéziu za osobnú spoveď, vznik básne za spoveď pred vlastným svedomím – o čom premýšľame, čo nás trápi,.. Toto sa stalo základnou témou tejto zbierky.

 

 

 

 

básnická zbierka – Dunaj a Seina –

– vznikla na protiklade domova a sveta, dediny a mesta, pričom dedina ako symbol rodného kraja splýva s kladnými mravnými hodnotami a na druhej strane mesto je podľa autora symbolom nerestí a záporných spoločenských javov.

Takto je ladená i báseň – Hnus z mesta – v ktorej autor vyjadruje pocit stratenosti v cudzom meste a túžbu po domove. Báseň je zapísaná formou sonetu.

Podobný charakter má i báseň: Chiméry nad Notredame, v ktorej autor zobrazil dvojtvarný život Parížanov.

 

básnická zbierka – O láske neláskavej

– zobrazil lásku v protikladných podobách – nielen rozkoš, ale i utrpenie. Známymi zo zbierky sú básne  Ty ma miluj málo, v ktorej ironizoval sľub vernosti v manželstve.

Ďalšia báseň – Ty a ja.

 

básnická zbierka – Moloch –

– nájdeme v nej protestné básne proti udalostiam v jeseni 1938, básne s tematikou Španielskej občianskej vojny, úvahy nad zmyslom poézie a vízie skazy sveta.

Básne: Bratislava, Goya.

 

básnická zbierka – Bábel –

– je namierená proti fašizmu, autor vyzdvihol svoj hlas v mene humanity a porozumenia medzi ľuďmi a národmi. Protivojnová tematika v zbierke má rôzne podoby. Raz je to modlitba, raz protest, raz kajanie, keď vojnu prijíma ako trest.

 

básnická autobiografia – Stĺp hanby–

– medzi základný motív patrí pocit chlapca, ktorý túžil po vedomostiach, veľa čítal, ale zo sveta kníh ho vytrhol atentát v Sarajeve a ako 17-ročný musel narukovať.

 

 

Laco Novomeský

 

básnická zbierka – Nedeľa –

– najznámejšie zo zbierky sú básne Noc, Slúžka, Fiasko.

Novomeský sa prejavil ako básnik sociálneho cítenia, poznávajúci sociálnu drsnosť i osudy ľudí bez práce.

 

báseň Fiasko – baladický príbeh dievčaťa z veľkomesta, ktoré šije šaty pre bohaté dámy, ale sama nemá v čom ísť na tanec.

 

báseň – Slúžka – približuje čitateľom zúfalé sociálne postavenie slúžok v minulosti, ktorých osud sa neraz skončil i tragicky.

 

básnická zbierka – Romboid –

– bola poznačená poetizmom a venoval ju pamiatke romantického básnika Janka Kráľa. V básni Cesta baladickým spôsobom vyslovil smútok matky nad odchodom syna do sveta.

 

básnická zbierka – Otvorené okná –

– názov je symbolický ,,otváranie okien do Európy“ to bolo programom celej poprevratovej generácie. V zbierke nájdeme intímne básne Pod jedľou, Noc na stráni.

Ťarchu osudu jednoduchých ľudí zobrazil v básni Slávny slovenský cmiter. (cmiter = cintorín)

V básni Stretnutie zobrazil motív slovenských hrdinov rozsiatych po bojiskách 1. sv. vojny, ako aj hrobov slovenských vysťahovalcov roztrúsených po celom svete.

 

básnická zbierka –Svätý za dedinou –

– má protifašistický charakter.

V niektorých básniach zachytil Španielsku občiansku vojnu, napr. Španielska dedina, Španielska obloha.

V básni Nohami hore – zobrazil motív ,,prevrátenosti sveta“ vo vojnových časoch vyúsťujúcich do obrazu tanca smrti, ktorý zachvátil Európu.

Vieru vo víťazstvo rozume nad vojnovým šialenstvom vyjadril v básni Slovenská jar.

 

básnická poéma- Do mesta 30 minút –

– venoval ju pamiatke svojho druha politika a štátnika Vladimíra Clementisa nespravodlivo obvineného a popraveného v päťdesiatych rokoch a konfrontoval tu Senicu  svojej mladosti a prítomnosti.

 

Milan Rúfus

 

básnická zbierka – Až dozrieme –

Vladimír Mináč ju privítal slovami: ,,Prichádza básnik“. Základnými témami sú témy domova, mladosti, matky, obrazy prírody, ľúbostné básne i politicky vyznievajúce aktivity.

Básne zo zbierky:

Vyznanie lásky – autor zobrazuje svoju matku, chudobnú ženu a otca murára a vzdáva úctu všetkým pracujúcim.

Za starou mamou – autor žiali nad smrťou blízkej osoby, jadro básne tvoria spomienky na starú mamu a dni prežité v jej blízkosti.

Rozlúčenie – ľúbostná tematika – zmierenie sa s rozchodom s milovanou osobou.

Neskorá jeseň – lyrický obraz jesennej prírody

Chryzantémy – odsúdenie vojny

Básnik vo väzení – báseň venoval slovenskému básnikovi odsúdenému v 50-tych rokoch Ladislavovi Novomeskému.

 

básnická zbierka – Zvony –  vyznieva ako básnické sebavyjadrenie, autor zdôrazňuje detstvo ako rozhodujúci faktor v našom živote. Potvrdzuje spätosť človeka s prírodou.

 

básnická zbierka – Stôl chudobných – momentky z dediny a jej života.

 

básnická zbierka – Ľudia v horách – pri jej tvorbe spolupracoval s umeleckým fotografom

Martinom Martinčekom. Poézia je svojráznym výkladom k jednotlivým fotografiám

a fotografia zas umocňuje význam slova.

 

básnická zbierka – Hudba tvarov – je spojením básnického a výtvarného umenia (maliar a grafik Ľudovít Fulla.

 

tvorba pre deti: Kniha rozprávok, Modlitbičky, Lupienky z jabloní.

 

 

Miroslav Válek

básnická zbierka – Dotyky –

– nepodľahol čierno-bielemu zobrazovaniu reality, ale vykreslil vnútorný svet jednotlivca, plný napätia a citových drám, hľadal podstatu a zmysel života. V básňach prevláda ľúbostná tematika, ale autor nestvárňuje radosť z prežívaného citu, ale skôr sklamanie z jeho nenaplnenia. Napr. báseň Smutná ranná električka.

V niektorých básniach dominuje spoločenská tematika. Napr. báseň Osudy – autor reagoval na 2.sv. vojnu.

 

básnická zbierka – Príťažlivosť –

– tragické historické udalosti nútia človeka hľadať opory a istoty a tie nachádza človek častokrát v domove – báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – báseň je protestom proti fašizmu a vojne a zároveň sú v popredí motívy domova.

Odsúdenie vojny autor vyjadruje cez tragédiu ,,trinásťročnej“ lásky, ktorá sa končí násilným rozdelením, keď židovské dievča odvádzajú do koncentračného tábora, kde nájde svoju smrť.

 

básnická zbierka – Nepokoj –

– zbierka vyznieva ako mnohostranná analýza medziľudských vzťahov. Básnik dospieva k názoru, že človek nie je len obeťou situácie, nielen trpí, ale aj utrpenie spôsobuje, smrť nielen príjíma, ale aj sám vraždí.

 

básnická zbierka – Milovanie v husej koži –

– medzi najznámejšie básne zo zbierky patrí báseň Skľúčenosť, v ktorej skľúčenosť u básnika vyvoláva zrada, vojna, choroby a smrť.

V básni Skaza Titanicu reagoval na zavraždenie amerického prezidenta Kennedyho.

 

poéma – Slovo

 

výber z ľúbostnej poézie – Zakázaná láska

 

 

-na základe ukážky urobte rozdiel medzi voľným a viazaným veršom v tvorbe Válka a Rúfusa.

 

Milan Rúfus v básni Rozlúčenie používa viazaný verš, M. Válek v básni Jablko voľný verš.

 

Voľný verš je verš modernej poézie a vznikol v poézii (tvorbe) symbolistov.

a, nemá rovnaký počet slabík

b, nezachováva počet prízvučných a neprízvučných slabík

c, nemá rovnaký počet slabík vo verši

d, nemusí mať rým

e, má opakujúcu sa intonáciu

 

Viazaný verš – všetko opačne ako vo voľnom verši.

 

-vysvetli pojem jazyk, jazykoveda, funkcie jazyka + estetická funkcia jazyka

 

Jazyk a reč

Jazyk je zložitý systém jednotiek používaných v ľudskej spoločnosti bilaterárnej povahy.

1. jazyk je systém
2. systém pozostáva z prvkov, z jednotiek, medzi ktorými sú vzťahy
3. jednotky sú bilaterárnej povahy – majú formu a obsah
4. jazyk plní určitú funkciu
5. jazyk je spoločenský fenomén – je darom človeka

 

Národný jazyk – spája ľudí určitého národa.

Živý jazyk – bežne používaný.

Mŕtvy jazyk – bežne sa nepoužíva

 

Reč- je fyzická a psychická schopnosť človeka vytvárať artikulačné zvuky, spájať ich s obsahmi vedomia (city, myšlienky, predstavy, …) a používať ich pri komunikácii s členmi spoločenstva.

 

Jazykoveda

Náuka o jazyku, študuje a opisuje národné jazyky, príbuzné  a nepríbuzné jazyky. Predmetom je jazyk, ktorý skúma zo synchronného a diachronného hľadiska.

Synchronné hľadisko: skúma stav daného jazyka v istom čase = jazyk v súčasnosti

Diachronné hľadisko: skúma jazyk ako historickú vývinovú postupnosť = ako sa jazyk menil, napr. Bernolák, Štúr, Hattala, súčasnosť

 

Funkcie jazyka

1. dorozumievacia – slúži na dorozumievanie sa
2. poznávacia – slúži na poznanie sveta
3. estetická – slúži na vnímanie krásy, napríklad v literatúre je estetická funkcia
4. reprezentatívna – reprezentuje náš národ, tradície, zvyky, kultúru

 

Iné rozdelenie:

1. oznamovacia – (informatívna, vlastná komunikatívna), v ktorej je ťažisko na sprostredkovaní obsahu informácie (oboznámenie s faktami).
2. výrazová – (expresívna) – ide o vyjadrenie vlastného citového postoja.
3. výzvová (apelatívna, excitatívna) – cieľom je vyvolať príslušnú reakciu u adresáta.