18. maturitná otázka

1. Vysvetlite podmienky vzniku a znaky slovenského naturizmu

Lyrizovaná próza sa v slovenskej literatúre rozvíja od 20-tych rokov do polovice 40-tych rokov 20-teho storočia.

Príčiny a podmienky vzniku:

a)      v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a prejavovala sa snaha o obnovu citovosti v próze

b)      lyrizácia bola zároveň pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa v zmenených podmienkach ocitol opisný realizmus.

Znaky lyrizovanej prózy:

1. odklon od zobrazovania vonkajšej spoločenskej skutočnosti a zameriavanie pozornosti na vnútorný svet postáv
2. redukovanie deja ( menej deja)
3. rozvoj novely a baladickej rozprávky
4. výnimočné postavy v neobvyklých situáciách
5. vyčlenenie deja z historického času a prerastanie do roviny fantazívnej
6. najskôr zobrazovali mestské prostredie a cudzokrajné námety, neskôr dedinské a vrchárske prostredie
7. príroda sa stáva dejotvorným činiteľom, pôsobí na konanie postáv a robí ho lepším
8. rozvíja sa mýtus prírody, života a lásky
9. mizne rozdiel medzi autorskou rečou a rečou postáv
10. prevláda rozprávanie v prvej osobe a častý je vnútorný monológ
11. lyrizácia jazyka – metafory, personifikácie, básnické prívlastky, …

Lyrizovaná próza sa rozvíjala v 3. vývojových etapách:

1. ornamentálna próza – Gašpar, Hrušovský, Vámoš, Horváth – ornamentálnosť sa prejavuje najmä v jazyku a štýle
2. lyricky tvarovaná próza – Hronský, Bodenek, Gabaj, Horák
3. próza naturizmu – Chrobák, Ondrejov, Švantner, Figuli – bola základom lyrizovanej prózy. Využíva tzv. snový postup, navrstvuje motívy bez časovej  a logickej následnosti.

Najvýznamnejším dielom lyrizovanej prózy je Nevesta hôľ – od Františka Švantnera.

Pokračovateľmi lyrizovanej prózy v neskoršom období boli: Rudolf Jašík, Vincent Šikula.

2. uveďte prehľad predstaviteľov slovenského naturizmu a ich ťažiskové diela

Dobroslav Chrobák

Debutoval zbierkou noviel Kamarát Jašek

Za čitateľsky najúspešnejšie dielo považujeme novelu drak sa vracia, ktorá je rozdelená na 12 kapitol a epilóg a je uvedená mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí.“

Drak sa vracia

Námet – obraz podtatranskej dediny

Konflikt – v novele autor rozvíja konflikt:

a)      etický – spor medzi Drakom a dedinčanmi

b)      ľúbostný – citový vzťah Draka a Šimona k tej istej žene Eve

Hlavná myšlienka: hľadanie cesty k ľuďom a oslava základných hodnôt života, ako je láska, priateľstvo, česť a príroda.

Autor v diele striedal rozprávačov – raz je to Eva ako stará mama na priadkach, inokedy príbeh rozpráva Šimon alebo dedinčania.

Dej:

V novele autor rozvíja príbeh Martina Lepiša Madlušovie, prezývaného Drak. Od dedinčanov sa odlišuje svojím pôvodom (ako pohodené dieťa ho našiel starý hrnčiar Lepiš a vychoval ho), umeleckými sklonmi i profesiou. Preto mu začnú dedinčania pripisovať čarodejnú moc a jeho prítomnosťou si vysvetľovať všetky živelné pohromy, čo doľahnú na obec. Keď záhadne zomiera starý Lepiš, tak z jeho smrti obvinia Draka. Ten sa najskôr búri, no potom odíde z dediny.

Vracia sa práve v čase,  keď dedinu postihlo nešťastie. Je veľké sucho a horia lesy, v ktorých sa pasie dobytok dedinčanov. Drak sa rozhodne očistiť v očiach dediny tým, že sa podujem zachrániť požiarom ohrozený statok. Dedinčania mu neveria, ale nemajú inej voľby.

Posielajú s ním Šimona, s ktorým má Drak nevyrovnané účty. Šimon môže Draka zabiť, ak zlyhá a podpáliť mu dom. Striehne na každý Drakov krok, ale pod vplyvom prírody upúšťa od ostražitosti a je náchylný Drakovi uveriť.

Lenže, keď ho uvidí rozprávať sa s neznámymi Poliakmi, domnieva sa, že im chce predať dobytok. Utečie a podpáli Drakov dom, aby dal dedine najavo, že Drak úlohu nesplnil. Ten vzápätí prichádza aj s dobytkom. Dedina ho prijíma aj jeho ženu Zošku, ktorú si priviedol z Poľska.

V tomto diele sú tieto znaky lyrizovanej prózy:

1. najskôr zobrazuje mestské prostredie a cudzokrajné námety, neskôr dedinské a vrchárske prostredie
2. príroda sa stáva dejotvorným činiteľom, pôsobí na konanie postáv a robí ho lepším
3. mizne rozdiel medzi autorskou rečou a rečou postáv
4. lyrizácia jazyka – metafory, personifikácie, básnické prívlastky

Margita Figuli

Literárna tvorba:

zbierka noviel – Pokušenie

historický román – Babylon

autobiografický román – Mladosť

románová novela – Tri gaštanové kone – patrí medzi najvýznamnejšie diela slovenského naturizmu.

Ide o ľúbostnú drámu, v centre pozornosti sú 3 hlavné postavy: Magdaléna Maliariková, Peter prezývaný Tulák, Jano Zápotočný.

Hlavná myšlienka – autorka tu odhaľuje jednu z ľudských nerestí – hmotárstvo. Poukazuje na to, že túžba vlastniť a mať je schopná zahubiť všetky hodnoty života. Zároveň vyzdvihuje myšlienku, že nesebecká, skutočná láska prekoná i zlo.

Kompozícia: dielo sa skladá z kapitol, v ktorých je rozvíjaný príbeh v chronologickom slede a rozprávačom príbehu je jedna z hlavných postáv Peter.

Motív 3 gaštanových koní :

a)      reálny – kone sú nevedomým nástrojom vykonávania spravodlivosti

b)      symbolický – symbol života, krásy a sily. Magdaléna Maliariková jedna z najkrajších ženských postáv v slovenskej literatúre, skromná, statočná ale aj bezbranná.

Dej:

Magdaléna sa s Petrom poznala už od detstva, spolu vyrastali. Dej začína príchodom Petra do rodného kraja. Prichádza s odhodlaním, popýtať Magdalénu o ruku.

Cestou stretáva dvoch pašerákov koní –  Jána Zápotočného a Magdaléninho bratranca. Dozvedá sa, že o Magdalénu má záujme aj Jano, hoci, napr: v ten večer ide za inou ženou. Zápotočnému nadŕža aj Magdalénina mama, pretože by rada videla svoju dcéru ako ženu najväčšieho boháča z Leštín.

Magdaléna je nešťastná, nechce sa za Jana vydať. Dohodne sa s Petrom, že Peter odíde, postaví dom a vráti sa s 3 gaštanovými koňmi. Na mieste, kde ich priviaže sa stretnú. Peter húževnato drie od svitu do mrku, aby mohol splniť sľub. Približne o 2 roky sa mu podarí dostavať dom, kde kedysi zhorel dom jeho rodičov.

Medzitým Zápotočný znásilní Magdalénu, a tak ju donúti, aby sa za neho vydala. Ich manželstvo je obojstranne nešťastné. Magdaléna trpí tým, že nedodržala sľub a Zápotočný poznaním, že lásku si nemožno vynútiť ani kúpiť. Správa sa k Magdaléne bezohľadne, posiela ju medzi divé kone, a tak v 6 mesiaci prichádza o dieťa.

Toto všetko sa dozvedá Peter po návrate do Leštín. Magdaléna vážne ochorie, ale Zápotočný k nej nechce Petra pustiť, podarí sa mu to len vo farárovej prítomnosti. Keď sa Magdalénin zdravotný stav trocha zlepší, Zápotočný ju núti držať koňa, ktorému vypaľuje na brucho slovo tulák.

Keď vypáli koňovi aj oči, ten hnaní bolesťou, Zápotočného ušliape.

Nakoniec sa podarí Petrovi presvedčiť Magdalénu, aby sa za neho vydala a odvedie si ju do Turca do ich nového domu. Zvíťazí ľudskosť a čistý cit.

Novela končí odchodom Petra a Magdalény.

František Švantner

Literárna tvorba:

poviedka – Výpoveď

zbierka noviel – Malka

novely – Zhanobená krv, Horiaci vrch, Piargy

román – Nevesta hôľ – vrcholí próza naturizmu

V 40-tych rokoch napísal – novelu – Dáma

V roku 1956 napísal román – Život bez konca

Malka

Dej je založený na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Príbeh rozpráva v 1. osobe valach, ktorého meno nevieme.

Valach sa zamiluje do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, ktorý sa pred pár dňami vybral na jarmok do Liptova, ale odvtedy ho nikto nevidel. Valach hoci Malku takmer nepozná, si ju chce zobrať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď.

Na salaši sa zjaví čudný, hrozne vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s ktorým sa o niečom potajomky dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku Šajban. Bača ho zamestná pri ovciach a valach dostáva prácu pri dreve.

Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmieta. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochváli Malke, zistí, že Šajban je jej brat.

Malka uteká na miesto, kde sa ukrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Šajbanovi sa podarí utiecť a valach sa teší, že Malka mu určite odpustí. Na salaš sa vyberie až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva, zasiahnutá guľkou žandárov.

3. Vyberte si ukážku, kde môžete ukázať prvky lyrizácie jazyka v próze naturizmu (prívlastky, metafory, personifikácie, básnické prívlastky, opakovanie slov, ..)

– vyberte si ukážku č. 1 Drak sa vracia a tam všetko nájdete

4. Stručne charakterizujte jazykový štýl a vymenujte jazykové štýly

Jazykový štýl – je spôsob výberu a usporiadania slov, slovných spojení a viet vzhľadom na funkciu a situáciu prejavu.

Rozdelenie štýlov z hľadiska súkromnosť – verejnosť

1. štýly súkromného styku

–         hovorový štýl

2. štýly verejného styku

–         umelecký štýl

–         administratívny štýl

–     náučný štýl

–         rečnícky štýl

–         publicistický štýl

Rozdelenie štýlov  z hľadiska subjektívnosť – objektívnosť:

1. subjektívne štýly – hovorový, umelecký

2. objektívne štýly – náučný, administratívny

3. subjektívno-objektívne štýly – publicistický, rečnícky

5. Porovnajte ukážku č. 3 a č. 4  a vysvetlite rozdiel medzi umeleckým a náučným štýlom z hľadiska vyjadrovacích prostriedkov

Ukážka č. 3 – umelecký štýl – používame básnické slová a básnické prostriedky

Ukážka č. 4 – náučný štýl – používame odborné slová, presné údaje, objektívne stanovisko