28. maturitná otázka

1. charakterizuj prózu 20. storočia

Slovenskú prózu po roku 1945 môžeme rozdeliť do viacerých období:

1. obdobie 1945 – 1948 – povojnová próza nadviazala na tradície medzivojnovej prózy, napr. na kritický realizmus, expresionizmus a najviac na lyrizovanú prózu. Medzi najvýznamnejších autorov tohto obdobia patrili M. Figuli, F. Švantner, J. Horák

1. obdobie 50-te roky – s nástupom socializmu bola i v próze prijatá metóda socialistického realizmu. Úlohou prózy bolo plniť politické ciele. Autori sa vracali do nedávnej histórie, napr. obdobie slovenského štátu, 2. svetová vojna.

Predstavitelia: Vladimír Mináč – Včera a zajtra, František Hečko – Drevená dedina

1. obdobie – začiatok 60-tych rokov – do literatúry vstupuje mladá generácia autorov, ktorých tvorba sa vyznačuje mnohostrannosťou témy a umeleckého štýlu. Do centra záujmu mladých prozaikov sa dostala problematika všedného dňa, mladý človek a jeho problémy. Z literárnych žánrov sa rozvíja poviedka a novela.

1. obdobie – od roku 1963 – 1969 – čoraz viac sa udomácňujú prvky moderných európskych smerov, napr. existencionalizmu a antirománu. Medzi najznámejších autorov tohto obdobia zaraďujeme napr: Svodobu, Johanidesa, Tatarku, Ťažkého, Mňačku.

1. obdobie – koniec 60-tych rokov – viacerí autori nesmeli publikovať – Tatarka a Ťažký a iní emigrovali Mňačko a Blažková.

1. obdobie – 70-te roky – viacerí autori sa vracajú k téme malomesta, napr:

Ladislav Ballek v dielach Pomocník, Agáty

Peter Jaroš – v románe – Tisícročná včela

Vincent Šikula – v románovej trilógii Majstri, Muškát, Vilma.

V tomto období sa rozvíja aj literatúra faktu, historická próza a vedecko-fantastický román.

1. obdobie – 80-te roky – v tomto období sa do popredia dostávajú kratšie prozaické útvary – poviedky, črty a novely.

1. obdobie – 90-te roky až po súčasnosť – k súčasným slovenským prozaikom patria – Dušan Dušek, Dušan Mitana, Peter Holka, Peter Pišťánek, Andrej Chudoba, Jozef Puškáš

2. Porovnaj diela Ladislav Ballek – Pomocník a Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

– sociálny román, v ktorom autor čerpal námet zo života slovenskej dediny na Horehroní v prvých 10-ročiach 20. storočia. Román vyznieva ako metaforický obraz slovenského osudu a biedy.

– hlavná myšlienka – človek sa nemá vzdávať osudu, musí bojovať so životom

– hlavná postava – Jozef Mak – človek – milión, symbol psychického stavu ľudí v danom období. Človek vyznačujúci sa pasivitou, ale aj vnútornou silou a nepokoriteľnosťou.

Dej:

Jozef Mak bol nemanželským dieťaťom, žil s mamou a starším bratom Janom. Od detstva na vlastnej koži skúsil biedu, nespravodlivosť a krutosť.

Keď trochu vyrástol odišiel k pastierom. Medzitým sa strhol v dedine požiar a vyhorel aj Makov dom. Prichýlili ich kmotrovci Meľošovci. Jozef sa zamiloval do ich dcéry Maruši. Jozef odišiel k drevorubačom, aby si zarobil peniaze a mohol postaviť dom. Keď sa mu to podarilo, dostal povolávací rozkaz. Najprv chodili listy od Maruši veľmi často, no neskôr prestali chodiť a Jozef začal mať zlé tušenie, preto zostáva na vojne dlhšie, zaúča mladých vojakov.

Po návrate domov sa dozvedel, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a obsadili mu polovicu domu. Maruša bola veľmi zanedbaná a veľa pila. Marušinu malú dcérku Hanku chodilo varovať dievča z dediny Jula Petrisková, ktorú neskôr požiadal Jozef Mak o ruku. Jeho vzťah k Maruši sa postupne mení: z lásky k nenávisti. Maruša nakoniec končí svoj život samovraždou – keď vyvára bielizeň vo veľkom kotle, rozhodne sa skočiť do vriacej vody a zomiera.

Jano bez rozlúčky odchádza a Jozef sa od krčmára dozvedá, že ešte pred odchodom mu Jano predal polovicu domu. Jozef ju musí splácať prácou, stane sa u krčmára kočišom.

Jula zomiera krátko po pôrode druhého dieťaťa a až na smrteľnej posteli si Jozef uvedomuje, čo k nej cíti a čo pre neho znamenala.

Autorova filozofia obyčajného človeka je zahrnutá v posledných vetách románu: „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

V diele vidíme znak expresionizmu – autor nám povie celý príbeh, tak ako sa stal,  nič si nedomyslí.

V diele je i znak fatality = osudovosti – keď sa Jozef narodil, neboli dodržané všetky zvyky, nikto sa nechcel stať krstnou mamou nemanželského dieťaťa, a preto bude mať Jozef ťažký osud.

Ďalšie diela:

Romány: Chlieb, Proroctvo doktora Stankovského

Tvorba pre deti: Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Kremnické povesti

Zbierka noviel a poviedok: U nás, Domov, Medové srdce, Sedem sŕdc, Podpolianske rozprávky

Ladislav Ballek – Pomocník

V popredí románu stojí mäsiar Riečan, ktorý sa sťahuje na južné Slovensko z Horehronia, kde chce žiť pokojne a pohodlne. Nie je však mužom činu a jeho plány čoskoro stroskotajú. Protikladom je pomocník Valent Lančarič, pracovitý, podnikavý a chce sa dostať čo najvyššie.

Dej:

Pretože vojna zobrala Riečanovi všetko, rozhodol sa odsťahovať na južné Slovensko, kde prideľujú domy. Ide do stoličného úradu, kde mu úradník pridelí dom a mäsiarstvo, ale tiež mu povie, že v dome žije pomocník Valent, ktorého nemôžu vyhnať. Riečan sa spriatelí s Valentom a neskôr sem privádza ženu i dcéru. Obidve sú veľmi pekné, dajú si ostrihať vrkoče, nosia moderné šaty, ktoré kupujú i starému Riečanovi, ten ich však odmieta, no pomocník Valent ich poslušne nosí. Riečanka sa tajne stýka s Valentom.

Keď raz Riečan odíde za svojou mamou, Riečanka mu pošle list, že sa vracať nemusí. Neskôr sa dozvie, že jej dcéra Eva čaká s Valentom dieťa. Zastihne ju srdcová príhoda a neskôr odchádza s neznámym mužom do Čiech.

Valent začne žiť s Evou, dostáva sa do problémov a končí za mrežami. Eva sa musí o všetko starať sama a navyše si k sebe zorala ešte jedno dieťa, ktoré našla na stavbe. Riečan sa pokúša nájsť Evu a keď ju nájde, tak je bezzubá a nezaopatrená. Zoberie si ju k sebe a stará sa o ňu. V závere hovorí o tom, že nič v živote nestratil, iba toho veľa získal.

3. Charakterizuj intervium a jeho uplatnenie v publicistike

Interview je usmerňovaný (riadený) rozhovor, ktorý autenticky informuje o osobe, ale aj o závažných faktoch. Cieľom rozhovoru je predstaviť osobu (osobnosť) a autentickou (pôvodnou) formou podať dôležité formy.

Osnova interview.

a)      stručná charakteristika osoby (stručný životopis)

b)      doslovný záznam otázok a odpovedí

Interview patrí medzi spravodajské žánre publicistického štýlu. Ďalšie žánre publicistického štýlu sú: spravodajské (správa, oznámenie), analytické (úvodník, glosa) a beletristické (fejtón, reportáž).

4. Zoštylizujte 2 otázky, ktoré by ste položili nejakej významnej osobnosti

5. Vymyslite titulok k úryvku

Dušan Mitana ako enfant terrible slovenskej literatúry

Dušan Mitana hovorí: „Som veľmi skeptický ……“

Dušan Mitana – súčasný slovenský prozaik