9. maturitná otázka

9. maturitná otázka

Charakterizuj zobrazenie zemianstva v slovenskej literatúre:

Zemianska problematika bola jednou z dominantných tém v slovenskej literatúre predovšetkým v období prvej fázy slovenského realizmu. Názory jednotlivých spisovateľov na postavenie zemianstva v spoločnosti sa však odlišovali.

Život zemanov vo svojich literárnych dielach zobrazili:

Ján Kalinčiak – novela Reštavrácia

S. H. Vajanský – novela – Letiace tiene; román Suchá ratolesť

Jonáš Záborský – divadelná hra – Najdúch

Martin Kukučín – poviedka – Keď báčik z Chochoľova umrie

P. O. Hviezdoslav – eposy – Gábor Vlkolinský; Ežo Vlkolinský

 

Diela charakterizuj:

Ján Kalinčiak – Reštavrácia

–         novela má podtitul Obrazy z nedávnych čias

 

Hlavné postavy:

Adam Bešeňovský – 15 rokov prvý vicišpán v Záhorskej stolici. Syn chudobných rodičov, opatrný, prešibaný, počuje len to, čo treba počuť, s každým sa snaží byť za dobre kvôli volebným hlasom. Je to jeden zo súčasných kandidátov na vicišpána.

Ján Potocký – tiež kandiduje na úrad vicišpána.

Štefan Levický – syn Adamovej sestry. Jeho otec zomrel, keď mal 1 rok, pretože je bystrý a múdry, mama ho chce dať na štúdia, ale brat Adam jej nepomôže, musí pomôcť otcova rodina. Nakoniec si ho Adam vezme k sebe, organizuje všetky rokovania a hostiny v jeho dome.

Anička – pekná, vtipná, roztopašná, rada si ľudí doberá, ale je láskavá.

Matiáš Bešeňovský – najlepší „vábnik“, teda naháňač hlasov pred voľbami. Ľahko k peniazom príde a ľahko ich utratí. Chalupu má v neporiadku, deti nezaopatrené.

Ondrej Levický – je Štefanov strýko, nemá vlastnú rodinu, nezištne sa postará o bratovu sirotu a vdovu.

 

Dej:

Dielo spracúva námet z obdobia reštavrácie. Reštavrácie boli voľby do stoličných úradov. Pre bohatých zemanov boli reštavrácie príležitosťou ukázať sa, získať popularitu, pre chudobných zemanov príležitosť zadarmo sa najesť a napiť.

Dejovú osnovu tvorí láska Aničky Bešeňovej a Štefana Levického. Na úrad 1. vicišpána sa uchádzajú Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Strana Bešeňovských je v prevahe, čo do počtu voličov. Jej výraznou súčasťou je rodina Levických ( niekoľko 100 hlasov). Vodcom tejto rodiny je Štefanov strýko Ondrej.

Ondreja urazí verejne u Adama Bešeňovského gróf Želinský, ktorý chce s Adamom kandidovať na druhého vicišpána a zároveň dostať Aničku za ženu. Niekoľko zemanov vyzve Adama, aby dal Aničku Štefanovi. Ten to sľúbi, ale pod podmienkou, že sa Štefan stane 2. vicišpánom. Je totiž presvedčený, že sa to nestane, lebo Štefan je chudobný a na takúto funkciu primladý. Ondrej potom s celou rodinou prestúpi na stranu Potockého a aby definitívne zaručil víťazstvo Potockého vymyslel plán, ako Bešeňovského obrať o hlasy. Chcel pritom pomôcť Štefanovi. Podarí sa mu získať Matiáša Bešeňovského na stranu Potockých.

Matiáš však sľub nedodrží a prejde na stranu Bešeňovského. Prívrženci Potockého chytia Matiáša a postavia ho pred fingovaný súd. Od strachu prisľúbi prejsť na stranu Potockých.

Takto sa Potocký stáva 1. vicišpánom a Štefana menuje vicišpánom druhým. Láske sa učiní za dosť a Adam získava dôležité miesto v Budíne.

 

Autorov pohľad na zemianstvo:

Kalinčiak zobrazil zemanov satirickým a humorným spôsobom. Dôkladne zachytil vnútornú diferenciáciu zemanov. Bohatí zemania sa správali k chudobným nadradene, potrebovali ich len v čase volieb, keď si kupovali ich hlasy. Chudobní zemania sa zas vyvyšovali nad sedliakmi, boli pyšný na svoju zemiansku česť a v čase volieb sa pokladali za mimoriadne dôležitých, ako keby od nich závisel osud Uhorska. Všetci boli v podstate rovnakí v tom, že sa odnárodnili a takmer celý život prežili v záhaľke.

 

Svetozár Hurban Vajanský – Suchá ratolesť

–         román, ktorého dej sa odohráva v 70. rokoch 19. storočia na západnom Slovensku

 

Hlavné postavy:

Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny. Študoval právo vo Viedni, je vzdelaný, sčítaný, talentovaný maliar. Z počiatku je mu ľahostajný osud slovenského národa, ale pod vplyvom statkára Vanovského a učiteľa Tichého zmení svoj názor.

Karol Vanovský – sused Rudopoľského, statkár, ktorý všetky sily venuje hospodárstvu, zveľadí svoj majetok. Má záujem o slovenský politický život, kandiduje vo voľbách. Jeho žena je Mária Vanovská.

Albert Tichý – učiteľ Vanovského dcéry a zároveň ich priateľ. Miluje Annu, je však málo sebavedomý a neopováži sa jej to povedať. Anna ho osloví prvá a neskôr trpí jej odmietaním. Keď sa dozvie, že ho odmieta preto, že slepne a umiera, zahrnie ju láskou.

Anna Belinská – prežila neveselé detstvo s otcom alkoholikom, matka jej umrela veľmi mladá. Od narodenia mala slabý zrak, neskôr sa jej zdravotné problémy zhoršovali a v závere románu zomiera.

Adela Rybárička – mladá vdova, výstredná správaním, hrá karty, organizuje pikniky, ale pritom je hlboko mravná. Stará sa o zraneného Rudopoľského a neskôr sa stane jeho ženou.

 

Dej:

Do Rudopolia sa vracia z Viedne mladý zeman Stanislav Rudopoľský a usadzuje sa vo svojom kaštieli, ktorý zdedil po predkoch. Postupne sa oboznamuje s prostredím, s predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Na jednej strane sú príslušníci slovenského tábora a na druhej strane Maďari, resp. maďaróni.

Základný konflikt v románe vytvára napätie medzi oboma tábormi vyvolávané národným útlakom. On zasahuje do ostrých sporov. Stanislava upúta pozornosť mladého slovenského učiteľa a spisovateľa Tichého, tragický údel jeho lásky k slepnúcej Anne. Rozhovory s ním, prebúdzajú záujem mladého zemana o problémy slovenského národa.

Zbližuje sa tiež s rodinou statkára Vanovského, ba dokonca Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis, ktorý obdivuje ako originálne dielo i jeho viedenský učiteľ maliar Werner. Na výlete ho zaujme Adela Rybárička.

Po Svatnayho intrigách ohrozujúcich česť Márie Vanovskej vyzýva ho Stanislav Rudopoľský na súboj. V ňom sa obaja protivníci navzájom porania.

Adela Rybárička opatruje ťažko zraneného Rudopoľského a pomôže mu nielen vyzdravieť, ale i nájsť zmysel života spojený s národnoobraným zápasom slovenského ľudu.

 

Autorov pohľad na zemianstvo:

Autor veril, že niektorí zemania v spojení s inteligenciou ešte môžu zohrať pozitívnu úlohu v rozvoji slovenského národného života. Bolo o viac autorovo želanie ako realita.

 

Pavol Országh Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský

 

–         spoločenský epos, ktorého dej sa odohráva v autorovom rodisku Vyšný Kubín, ktorý v diele nazýva Vlkolín. Zaujal ho najmä vzťah zemianstva a sedliackeho ľudu. Zemania sa nevedeli zmieriť s tým, že bolo zákonom zrušené poddanstvo, pýcha im nedovolí splynúť so sedliackym ľudom. Oddeľujú sa od neho na priadkach, zábavách, ba ešte aj v kostole. Majú iné zvyky, ináč sa obliekajú.

Dej:

Vo Vlkolíne sa roznesie chýr, že mladý zeman Ežo sa chce oženiť so sedliackym dievčaťom Žofkou Bockovie. Jeho mama Estera ho kvôli tomu vyhodí z domu, ujme sa ho strýko Eliáš a ten mu vystrojí aj svadbu, len aby urobil naproti Estere. Ežo sa svojím svadobným prípitkom predstaví ako človek, ktorý sa navždy rozišiel s triednymi predsudkami a stáva sa hlásateľom rovnosti: „ Sme rovní! Áno – zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet.“

Mladí manželia sa usadia na hospodárstve, ktoré Žofkin otec bohatý sedliak Bocko kúpil od skrachovaného zemana. V závere sa hrdá zemanka Estera zmieri so synom a nevestou prostredníctvom vnuka Benka.

 

Pavol Országh Hviezdoslav – Gábor Vlkolinský

Gábor bol Ežov príbuzný, prvý družba na jeho svadbe. Pochádzal z rodiny Šimona Vlkolinského, ktorý mal 3 dcéry a 2 synov, ale okrem Gábora boli všetci vo svete. Gáborova mama pije a otec jedinú záchranu vidí v tom, že si Gábor privedie do domu gazdinú. On by si už bol aj priviedol, keby matka nastávajúcej nevesty nebola zakázala vydať sa do domu alkoholičky. Gábor už potom bližšiu známosť nehľadal.

Len na Ežov podnet sa prihovorí Marke Tomáškovie, ale tá o neho nestojí, pretože ešte stále myslí na Eža, ktorý ju kedysi opustil a oženil sa so Žofkou Bockovie. Gábor skúša šťastie aj u Zuzky, ale tá dáva prednosť bohatému pánovi. Gábor ťažko znáša i tento neúspech a keď zomrie Marka Tomáškovie, je celkom zranený. Gáborovi nakoniec zomiera aj mama a otec z nešťastia začína piť a márniť majetok. Bezradný Gábor sa rozhodne spáchať samovraždu. Zachráni ho Ežo, ktorý mu vnukne myšlienku, aby šiel na pytačky do Blažkov. Tak sa syn zo zemianskej rodiny zachraňuje tým, že sa prižení do sedliackeho rodu.

 

Autorov pohľad na zemianstvo:

V eposoch Ežo a Gábor Vlkolinský sa Hviezdoslav prejavil ako autor, ktorý reálne odhadol situáciu upadajúceho zemianstva v 2. pol. 19. stor. a na rozdiel od Vajanského, ktorý hľadal pre zemianstvo záchranu v splynutí s inteligenciou, Hviezdoslav ukázal na hmotný a morálny úpadok zemianstva a jeho záchranu videl v spojení so sedliactvom.

 

Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

–         humorno-satirická poviedka, v ktorej autor zachytil úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i osudov celého národa.

 

Hlavné postavy:

Aduš Domanický – robí dojem bohatého sebavedomého zemana, ale v skutočnosti svoj majetok premrhal, jeho kaštieľ sa rozpadá a jedinú záchranu pred biedou vidí v smrti bohatého príbuzného.

Ondrej Tráva – typ dedinčana, ktorý nechal prácu na poli a začal obchodovať. Má všetky znaky svoje triedy: dravosť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie.

 

Dej:

Priekupník Ondrej Tráva z Kamenian sa na jarmoku v Podhradí zoznámi so zemanom Adušom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu dá desiatku pred svedkami ako závdavok s tým, že si po jačmeň príde na druhý deň. Pre iné povinnosti vyberie sa k Adušovi až po jarmoku v Svätom Tomáši.

Do Domaníc príde v noci, prenocuje u mladých manželov Juráňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Adušovho majetku. Návšteva u Aduša ho o tom presvedčí, no Aduš šikovným spôsobom vinu za neuskutočnený odpredaj jačmeňa zvalí na Trávu, na to, že nedodržal dohovorený termín. Zrazu príde nečakaný hosť Adam a poradí Trávovi, aby si pýtal 4 veľké jasene. Aduš nechcel dať jasene, a tak prisľúbil, že peniaze zoženie.

V tom istom roku zomrel dekan v Chochoľove, ale Adušovi nezanechal žiadny majetok.

Autor v tomto diele hovorí o úpadku zemianstva.

 

Jonáš Záborský – Najdúch

veselohra – je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.

 

Dej: Zeman Kobozy hostí drobné zemianstvo, pretože chce dostať ich hlasy pre svojho naničhodného syna Gejzu v blížiacich sa voľbách, lenže na hostiny treba peniaze a tie sa Koboziovcom minuli. Jedinú možnosť zbohatnutia vidia v svadbe Gejzu a Ľudmily. Medzitým však Maňuša Rojkovičová prinesie Koboziovcom Gejzovo dieťa, ktoré sama nevládze uživiť. Gejza ju chce za túto „bezočivosť“ potrestať.

Dedinský ľud sa vzbúri a s Koboziovcami by to skončilo zle-nedobre, keby nebol zasiahol farár Kozák. Maňušu prepustia, ale dieťa si musí vziať.

Cigánka jej poradí, ako dostať dieťa do rúk Koboziovcov. Nechajú ho v košíku pred dverami a lakomá Koboziová sa hneď košíka ujme. Keď sa Ľudmila dozvie, že sa má stať Gejzovou ženou, utečie so svojím milým Jablonkayom a tajne sa zosobášia. Zemania po nepríjemnej udalosti s Gejzom dajú hlasy vo voľbách Jablonkayovi.

 

Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam.

Náuka o frazeologizmoch sa nazýva frazeológia.

Funkciou frazeologizmov je oživiť, spestriť rozprávanie.

Frazeologizmy sa delia:

  1. ľudové – príslovia a porekadlá – Bez práce nie sú koláče.
  2. intelektuálne – prevzaté prostredníctvom vzdelania z iných jazykov, napr: rozťať gordický uzol = vyriešiť niečo zložité; Achillova päta = slabosť niekoho
  3. europeizmy – frazeologizmy rovnaké vo viacerých jazykoch, napr: Time is money = Čas sú peniaze.

V ukážke vyhľadajte frazeologizmy:

Vyšli na poctivý smiech =  nebrali to vážne

Pôjde to z rúčky do rúčky = nebudú žiadne podvody

Ruka ruku umýva – ty pomôžeš mne a ja zasa tebe

 

 

 

 

About author

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!