7. maturitná otázka

Charakterizuj romantizmus:

Romantizmus je umelecká metóda, ktorá spočíva v snahe stavať proti neuspokojenej spoločnosti nezvyčajné obrazy a deje zrodené vidinou alebo túžbou umelca.

Znaky romantizmu:

1. vychádza z idealistickej filozofie, uprednostňuje city pred rozumom
2. veľký dôraz sa kladie na fantáziu
3. romantický hrdina – samotár, individualista, nespokojenec, je v rozpore so spoločnosťou, cíti sa ako osamelý cudzinec. Túži po veľkom čine, ale často pri jeho realizácii zomiera. Hrdina má často podobu žobráka, väzňa, zbojníka, pútnika
4. autori zobrazovali silných jedincov – titanizmus
5. konflikt je v rozpore medzi snom a skutočnosťou
6. kontrasty, protiklady (tragický dej a prekrásne miesto deja)
7. téma – všetko sa stáva vhodným námetom, ale autori často siahajú po témach z histórie, prípadne zobrazujú sny o budúcnosti
8. zo žánrov prevláda lyrika, prípadne lyricko-epické básnické poviedky
9. dôležitú úlohu hrá príroda, ktorá odzrkadľuje duševné stavy hrdinov

10. literatúra má blízko k ústnej ľudovej slovesnosti

11. jazyk je blízky hovorovej reči

Znaky slovenskej romantickej literatúry:

–         zásady slovenskej romantickej literatúry sformoval Ján Kalinčiak, ktorý zdôrazňoval, že umelecké dielo musí byť výrazom básnikovej individuálnosti a národného charakteru

–         nad osobnými citmi prevažuje láska k vlasti a slovanský humanizmus. Obsah diel tvorí slovenská skutočnosť v jej rozličných podobách. Hrdinovia pochádzajú najčastejšie z ľudu a prostredníctvom nich vyjadrujú autori svoj postoj ku skutočnosti.

–         romantickí básnici sa opierali o ľudovú slovesnosť, čerpali z nej námety i básnické prostriedky.

–         námet čerpali najčastejšie z minulosti, v ktorej hľadali také obdobia, v ktorých sa dalo ukázať Slovákov ako nebojácnych, hrdinských a pod.

–         žánre – prevláda lyrika, veršovaná epika a z prózy historické povesti a krátke prózy zo súčasného života.

Predstavitelia a ich kľúčové diela:

Ľudovít Štúr 

1. 1.     ako jazykovedec – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej                      
2. 2.     ako politik a novinár – Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský;  Žiadosti slovenského národa

1. 3.     ako básnik – Dumky večerní; Spevy a piesne

1. 4.     ako literárny teoretik – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských; Slovanstvo a svet budúcnosti

Ján Botto (najmladší zo štúrovcov)

1. príležitostné básne – K mladosti; Pochod
2. 2.     balady – Žltá ľalia; Margita a Besná; Lucijný stolček
3. 3.     básnická skladba – Smrť Jánošíkova

Andrej Sládkovič (najromantickejší zo štúrovcov)

1. 1.     príležitostné básne – Nehaňte ľud môj; Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti
2. 2.     básnická skladba – Marína; Detvan

Ján Kalinčiak

1.  historická próza – Púť lásky; Bratova ruka; Milkov hrob; Mládenec slovenský
2. 2.     próza zo súčasnosti – Reštavrácia;  

Jozef Miloslav Hurban

1. 1.     historická próza – Svadba kráľa veľkomoravského, Olejkár
2. próza zo súčasnosti – Od Silvestra do Troch kráľov, Korytnické poháriky

Samo Chalupka (najstarší zo štúrovcov) – Mor ho!

–         hrdinská báseň, lyricko-epické dielo

hlavná myšlienka – odsudzuje zotročovanie malých národov, oslavuje slobodu, rovnosť medzi ľuďmi a lásku k svojmu národu.

Dej:

Námet si vzal zo Šafárikovho diela Dejiny slovanskej reči a literatúry – konkrétne kapitolu o odboji panónskych kmeňov proti Rimanom (4. storočie). Hodnota diela nie je v historickej vernosti, ale vo vyjadrení hlbokého vlasteneckého citu jednoduchých ľudí.

Slovanskí poslovia prichádzajú k rímskemu cárovi, ktorý má v úmysle napadnúť ich krajinu s ponukou mieru a priateľstva. Cár ponuku neprijíma a vyhráža sa im, že celý ich národ pokorí a budú mu musieť slúžiť. Po týchto slovách sa Slovania chopia mečov a cár hľadá útočište v radoch svojich vojakov. Nastane nerovný boj. Slovania hrdinsky odolávajú presile, ale nakoniec všetci do jedného padnú. Cár sa neteší zo svojho víťazstva, pretože bolo zaplatené príliš veľkým počtom vojakov z jeho družiny.

Konflikt medzi Slovanmi a rímskym cárom môže byť všeobecne konfliktom medzi národom, ktorý si bráni slobodu a národom, ktorý násilne podmaňuje iné národy.

Romantické znaky v diele:

1. námet z histórie
2. autorský subjektivizmus
3. kontrasty, protiklady
4. tragický koniec
5. pri charakteristike Slovanov autor vyzdvihuje ich odvahu, pohostinnosť, minulosť, túžbu po slobode a lásku k vlasti – idealizácia

Ďalšie diela:

Likavský väzeň, Junák, Kráľoholská – básne s jánošíkovskou tematikou

Branko, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan – básne s protitureckou tematikou

Janko Kráľ (najrevolučnejší zo štúrovcov)– Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Pri písaní autor vychádzal z ľudovej povesti Vážska žienka a mladý pltník. Balada má 3 časti:

1. časť – začína výpoveďou hrdinu plného túžby po pokoji, ktorý naráža na vnútorný nepokoj a až potom sa dozvedáme meno hrdinu – Janko i jeho charakteristiku. Je samotár, hrdý, ukrutný, smelý. Ťažko jeho správanie ovplyvniť, pretože hnevu sa nebojí a o lásku nestojí. U ľudí vzbudzuje nenávisť a rovnako nenávisťou sa odpláca. Neváži si život, nemá kamarátov, nerozumie si ani s rodinou.
2. časť – začína textom ľudového typu balady. Autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia. (Na Vstúpenie môže mládenec, ktorý si vezme šaty naopak a skočí do vĺn Váhu oslobodiť zakliatu pannu, a tak priniesť slobodu pre krajinu). Janko sa rozhodne vykonať tento čin, aby urobil niečo pre blaho všetkých. Nedodržal podmienku, že musí mať všetko naopak, neprevrátil si vrecká, a preto hynie vo vlnách Váhu.
3. časť – pastierik prináša smutnú novinu o Jankovej smrti.

Romantické znaky v diele:

1. námet z ústnej ľudovej slovesnosti
2. tragický koniec s romantickým činom
3. autorský subjektivizmus
4. protiklady, kontrasty
5. hrdina je samotár a chce uskutočniť hrdinský čin
6. dôraz sa kladie na fantáziu
7. určitú úlohu hrá príroda
8. romantický konflikt medzi snom a skutočnosťou

Ďalšie diela:

Balady- Kvet; Povesť; Pán v tŕní; Kríž a čiapka; Bezbožné dievky;

Príležitostné básne – Duma bratislavská; Duma slovenská; Orol; Šahy

Básne s jánošíkovskou tematikou – Výlomky z Jánošíka:

a)    Janko

b)    Žobrák

c)     Zbojníkova balada

Vysvetli pojem slovná zásoba

Slovná zásoba sú všetky slová, ktoré existujú v danom jazyku, je zachytená v rôznych slovníkoch. Slovnou zásobou sa zaoberá lexikológia a slovníkmi sa zaoberá lexikografia.

Aké slovníky používame v slovenčine?

V slovenčine používame tieto slovníky:

6-dielny slovník slovenského jazyka

Slovník cudzích slov

Synonymický slovník

Frazeologický slovník

Odborné (terminologické) slovníky

Cudzojazyčné slovníky

Retrográrne slovníky – podľa koncoviek

Frekvenčné slovníky – podľa častosti používania

Slovník spisovnej výslovnosti

Ako delíme SZ podľa expresivity?

1. neutrálne slová (bez citového zafarbenia) – noha
2. citovo zafarbené (expresívne)

a)    s kladným citovým príznakom:

–         zdrobneniny – Janíčko

–         rodinné slová – mamka

–         detské slová – papať

–         eufemizmy = zjemňujúce slová – ten človek je skúsený, namiesto je starý

b)    so záporným citovým príznakom

–         hanlivé slová – frňák

–         nadávky –mamľas

–         vulgarizmy

–         slová so zveličujúcim významom – nosisko