23. maturitná otázka

23. maturitná otázka

 

  1. stručne charakterizuj históriu vzniku a vývinu Nobelovej ceny za literatúru

V testamente švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Berndharta Nobela vyhotovenom v Paríži 27. novembra 1895 sa uvádza, že celý jeho majetok, ktorý sa získa z priemyselného využitia trhaviny, sa má speňažiť. Z úrokov za takto získané peniaze sa bude každoročne udeľovať odmena tým osobám, ktoré v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší prospech.

Jednu pätinu celkovej sumy získa ten, kto počas posledného roka priniesol v odbore literatúry „najvýznamnejšie dielo v ideálnom smere.“

Prvýkrát udelili Nobelovu cenu za literatúru v roku 1901, pričom najväčší počet cien získali francúzski autori.

Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Všeobecne je považovaná za najhodnotnejšie ocenenie, ktoré sa dnes udeľuje. Nobelove ceny sa udeľujú za činnosť v piatich kategóriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež cena za ekonómiu, ktorá však technicky nie je Nobelovou cenou .

Odovzdávanie Nobelovej ceny je spojené s ceremoniálom počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra.

Nobelova cena za literatúru je dotovaná sumou desať miliónov švédskych korún (v prepočte viac ako 31,25 milióna Sk)

 

Medzi najznámejších nositeľov Nobelovej ceny patria:

Ernest Hemingway – Starec  a more

George Bernard Shaw – Pygmalion

Romain Rolland – román Ján Krištof

Thomas Mann

Jean Paul Sartre

Jaroslav Seifert

Albert Camus

Boris Pasternak

Alexander Solženicyn

V roku 1984 – Jaroslav Seifert – český autor        

V roku 2004 – rakúska spisovateľka – Elfriede Jelinek

V roku 2005 – anglický dramatik – Harold Pinter

V roku 2006 – Turek – Orhan Pamuk

V roku 2007 – britská spisovateľka – Doris Lessingová

V roku 2008 – francúzsky spisovateľ – Jean-Marie Gustave Le Clézio 

V slovenskej literatúre sa zatiaľ nepodarilo nikomu získať Nobelovu cenu.

Nobelovu cenu za mier získala organizácia UNICEF.

 

  1. Analyzuj 2 – 3 diela nositeľov Nobelovej ceny

Jean Paul Sartre  – poviedka Múr

Poviedka Múr patrí do rovnomennej zbierky poviedok a je jedným z typických existencionalistických diel, ktoré sa sústreďuje na osamotenosť človeka medzi ľuďmi. Ide o psychologickú poviedku, ktorej dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny.

Dej:

Skupina mužov, ktorí sa zúčastnili vojny, sa dostáva do väzenia. Vypočujú ich, ale nakoniec vysvitá, že to nebol len výsluch, ale aj súd. Odsúdia ich na trest smrti. Autor si všíma správanie postáv v tejto hraničnej situácii. Najmladší z nich Juan s plačom kričal, že nechce zomrieť, odmietal akýkoľvek kontakt s iným človekom. Ír Tom si predstavoval, ako ich postavia k múru a ako to bude bolieť. Opatrne sa dotýkal drevených predmetov, pretože vedel, že je to naposledy. Hlavná postava Pablo je veľmi kritický k svojim spoluväzňom, ani blízkosť smrti ho nedonúti, aby sa na nich pozeral zhovievavo. Ako jediný sa zmieri so smrťou, ale paradoxom je to, že práve on prežije. Chcú od neho vedieť, kde sa skrýva ich spolubojovník Gris. Aby si z nich vystrelil povie im, že sa schováva na cintoríne, hoci vie, že je u svojho bratranca. Gris však bratrancov byt opustil a iróniou osudu je, že si našiel úkryt na cintoríne. Pablovi zmenia trest smrti na väzenie. Pablo správu o Grisovom zatknutí nezvládne a začne sa hystericky smiať.

 

 

Ernest Hemingway – Starec a more

Novela, v ktorej je hlavnou postavou starý rybár Santiago a malý chlapec Manolin. Spolu chodia na more, ale keď sa im dlhší čas nepodarí nič uloviť, tak rodičia zakážu Manolinovi, aby chodil na more so Santiagom. Santiago vypláva na more sám. Podarí sa mu chytiť veľkú rybu, bojuje o ňu s morom. Po vysiľujúcom zápase sa ju pokúša dovliecť pripútanú k člnu na breh. Nepodarí sa mu to, pretože mu ju zožerú dravé ryby. K brehu dotiahne len veľkú kostru, ktorá je svedectvom jeho úlovku. Santiago predstavuje hrdinu, ktorý sa nevzdáva.

Za túto novelu získal E. Hemingway v roku 1945 Nobelovu cenu.

 

Alexander Solženicyn – Jeden deň Ivana Denisoviča

– novela zachytáva jeden deň väzňa v sovietskom gulagu. Gulagy boli určené predovšetkým pre politických väzňov, ktorí boli všetci odsúdení podľa paragrafu 58/14. Boli tu bývalí vojnoví zajatci, intelektuáli, maliari, filmári, námorný kapitán, ale aj skutoční zločinci, ktorých úlohou bolo strážiť dôležitých politických väzňov. Väzni žili v neľudských podmienkach v Sibíri, do práce ich nevyhnali len v prípade, že teplota klesla pod – 40ºC. Dostávali nekvalitné jedlo a domov mohli napísať 2 listy za rok. Museli sa prispôsobiť zásadám táborového života, lebo by neprežili.

V novele autor podrobne, takmer dokumentárne presne zachytil 1 deň väzňa Ivana Denisoviča Šuchova – mal 40 rokov, počas vojny prežil zajatie a odsúdili ho na 10-ročný pobyt v gulagu. Bol ženatý, mal 2 dcéry, syn mu zomrel.

Autor si všíma Ivana od budíčka, ktorý je o 5 ráno a bol oznamovaný úderom kovového predmetu o koľajnice. Ivan sa v tento deň cítil zle, mal teplotu, ale lekár ho neuznal za chorého, pretože chorobu treba nahlásiť večer a ráno lekár uzná za chorých už len 2 mužov a Ivan prišiel na ošetrovňu neskoro. Po biednych raňajkách sa trestanci poobkrúcaní do handričiek zhromaždili pred barakmi a čakali na ďalšie povely. V tento deň mal Ivan šťastie, pretože nešli pracovať na pustatinu, ale na stavbu, ktorá ich aspoň trocha chránila pred mrazivým vetrom. Počas práce ich dozorcovia neustále kontrolovali a prepočítavali. Na obed dostali omastené krúpy. Po skončení práce nasledovala kontrola pred vstupom do zóny tábora. Potom prišla na rad večera a potrestanie priestupkov uplynulého dňa. Opäť nasledoval nástup a o 21:00 večierka. Takýchto dní prežil Ivan Denisovič už viac ako 3000.

 

  1. Charakterizuj rozprávanie ako slohový postup i útvar

Rozprávací slohový postup je najstarší slohový postup.

Rozprávanie je zachytávanie udalostí v časovej postupnosti. Je založené na dejovej línii, ktorá sa odohráva v čase a priestore. V rozprávaní rozlišujeme autorskú reč a reč postáv.

 

Autorská reč je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, zobrazuje prostredie. Okrem rozprávania sa v autorskej reči využíva aj opis, charakteristika, úvaha. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka.

 

Rozprávač v rozprávaní môže byť:

  1. vševediaci (autorský) – príbeh rozpráva v 3. osobe minulého času z pozície nezainteresovaného pozorovateľa, objektívne referuje o všetkom, čo súvisí s príbehom, i o vnútornom svete postáv. Napr. Otec Goriot
  2. priamy (individuálny) – je účastníkom deja, rozpráva celý príbeh, opisuje udalosti v 1. osobe prítomného alebo minulého času, charakterizuje svoje vnútorné stavy, pocity a nálady, sústreďuje sa na seba. Napr. Na západe nič nové
  3. rozprávač oka kamery – zameriava sa na vonkajšie znaky postáv, ide o opis správania, dialógy a gestá majú poukazovať na vnútro postáv.
  4. personálny – rozpráva príbeh v 3. osobe minulého času, ale jeho zorný uhol je ohraničený pohľadom jedinej postavy, prostredníctvom ktorej „vidí“ zobrazovaný dej, postavy i svet. Vnútro ostatných postáv nezobrazuje a neopisuje. Napr. Jozef Mak

 

Reč postáv – je jedným z prostriedkov, ktorými autor oživuje, dramatizuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom. Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých postáv. Prehovor jednej postavy sa nazýva replika. Repliky zapisujeme priamou rečou.

Reč postáv sa realizuje dialógom:

–         symetrickým – striedajú sa v ňom repliky postáv

–         asymetrickým – je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútorným monológom postavy.

 

Kompozícia rozprávania:

  1. úvod (expozícia)
  2. zrod zápletky, zauzľovanie deja (kolízia)
  3. vyvrcholenie deja (kríza)
  4. nečakaný obrat (peripetia)
  5. rozuzlenie deja
  6. záver

Pri jednoduchom rozprávaní sa rozlišuje úvod, jadro, záver.

 

Medzi hlavné druhy úvodu v rozprávaní patrí:

  1. úvodný opis prostredia a postáv, údaj o čase – expozícia – Otec Goriot – H. de Balzac
  2. vpadnutie priamo do deja, do stredu veci – in medias res – Kto chytá v žite – J. D. Salinger
  3. pohľad naspäť. Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením deja, až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal – retrospektíva – J. Questová – Obyčajní ľudia

 

4. V ukážke vyhľadajte autorskú reč a reč postáv

Napr. v ukážke Starec a more

1 riadok = reč postavy

2 odsek = autorská reč

ďalší odsek = reč postavy

záver = nevlastná priama reč = ide o vyjadrenie vnútornej reči postáv. Postava si v duchu niečo myslí, ale nahlas to nepovie.

About author

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!