12. maturitná otázka

12. maturitná otázka

 

Stručne charakterizuj 1. a 2. fázu slovenského realizmuSlovenská realistická literatúra sa delí na 2 fázy:

  1. fáza (vlna) – opisný realizmus – 1880 – 1900 – patrí sem generácia starších autorov – P.O. Hviezdoslav, S.H. Vajanský, M. Kukučín, E.M. Šoltésová. Autori sa zaoberali otázkou, kto má stáť na čele národného života šľachta alebo ľud.
  2. fáza (vlna) – kritický realizmus1900 – 1918 – patrí sem mladšia generácia autorov – J. Jesenský, L. N. Jégé, J. G. Tajovský, B.S. Timrava – zaoberali sa sociálnymi otázkami slovenskej dediny – hlad, bieda, vysťahovalectvo.

Z literárnych žánrov prevláda v realizme próza, najmä spoločenská poviedka, román, novela. Rozvíjala sa aj poézia, najmä viacdielne lyrické cykly a veršovaná epika. Najznámejším básnikom tohto obdobia bol P.O. Hviezdoslav. Najznámejším dramatikom tohto obdobia bol J. G. Tajovský.   Analyzuj vplyv sociálnych pomerov na medziľudské vzťahy v 2 – 3  poviedkach slovenského realizmu

Martin Kukučín

Charakteristika tvorby :

  1. hlavným hrdinom väčšiny jeho diel je dedinský človek
  2. využíva humor, ale zároveň majú jeho literárne diela aj sociálno-kritický dôraz
  3.  usiloval sa o harmonické riešenie problémov (neprotiviť sa zlu násilím)

Diela z dedinského prostredia: Rysavá jalovica, Na hradskej ceste, Mišo, Neprebudený, Dni hnevu  

poviedka – Neprebudený

Tragický príbeh Ondráša Machuľu, dedinského husiara, duševne nevyvinutého mládenca, siroty. Otec sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil k smrti a matka mu tiež umrela. Opatruje ho totka, matkina sestra. Ondrášovi v jeden deň prinesie obed Zuzka Bežanovie – dedinská krásavica, dcéra bohatého gazdu. Urobí si nerozmyslene z Ondráša žart, vzbudí v ňom domnienku, že sa rozíde so svojím milým Janom Dúbravovie a vydá sa za neho. Ondrášov nevyvinutý mozog nedokáže pochopiť, že išlo len o žart, chystá sa na svadbu, dá si ušiť nové šaty. V deň svadby Zuzky a Jana ho totka z opatrnosti zavrie v komore. Ondrášovi sa podarí ujsť, ale príde do Bežanov až po sobáši, keď je svadobná hostina v plnom prúde. Počas nej vypukne požiar a svadobníci upodozrievajú nevinného Ondráša. Zuzka sa ho zastane, ale Ondráš pri záchrane husí, zahynie v plameňoch. V Ondrášovi Machuľovi zobrazil autor s hlbokým ľudským porozumením typ vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev. Už názov poviedky Neprebudený v nás vyvoláva predstavu nerozvinutých duševných vlastností hlavnej postavy, ktorej konanie je na rozhraní dvoch svetov vysnívaného a reálneho.

Jozef Gregor Tajovský

Charakteristika tvorby:

  1. v jeho tvorbe prevládali poviedky monografického typu (1 hlavná postava, 1 príbeh)
  2. príbeh poviedky rozpráva postava často sám autor
  3. jeho poviedkami vstupujú do slovenskej literatúry hladní, biedni, smutní, nešťastní ľudia, pričom cítiť autorovu sympatiu k týmto ľuďom
  4. poviedky prinášajú realistický obraz ľudu so všetkými jeho trápeniami (bieda, alkoholizmus, vojna, vysťahovalectvo, odnárodňovanie)

Literárna tvorba: Poviedky: Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Prvé hodinky, Do konca, Mišo  

poviedka – Maco Mlieč

Kriticko-realistická poviedka, ktorá je obrazom neprekonateľného sveta pánov a sluhov. Hlavnou postavou je Maco Mlieč, prezývaný Mliečnik, človek jednoduchý, v istom zmysle až primitívny, jeden z najbiednejších, ktorého ľudská tragédia spočíva v tom, že vôbec nechápe, že celý,  celučičký život bol vykorisťovaný, že pre gazdu – richtára bol iba vynikajúcou lacnou pracovnou silou. Sluha Maco Mlieč, ktorý od svojich 18 rokov pracoval u bohatého gazdu richtára za stravu, sem-tam nejaké oblečenie, trochu pálenky a tabak. Od detstva mal poškodený sluch, nemohol teda napredovať tak ako jeho rovesníci. Pokiaľ žil jeho otec, rodina sa o neho postarala, pomáhal otcovi na košiari pri ovciach. Po otcovej smrti ho matka doviedla k richtárovi do služby. Gazda matke vyplácal Macovu mzdu, keď však umrela, Maco nedostával pravidelný plat. Spočiatku, keď bol mladší, sa o seba staral, vždy si robotu robil poctivo, až do takej mieri, že keď sa staral o gazdove kone, tak boli najkrajšie v celej dedine. Neoženil sa. Žiadna ho nechcela, a tak postupne na ženy zanevrel. Keď mu kone zostarli, gazda mu kúpil nové mladé, tie sa splašili, prevrátili voz a Maco si zlomil nohu. Gazda ho dal liečiť, veď by stratil lacnú pracovnú silu, ale odvtedy Maco kríval. Postupne sa prestal o seba starať a ako starol, postupne prešiel pracovať od koňov k volom, od volov ku kravám, veď sa vždy našla náhradná práca, pretože to bolo pre gazdu výhodné. Postupne sa tak zanedbal, že už ani nejedával, ani nespával s ostatnými sluhami, spával v teľatinci. Ako prišla jeseň, začal polihovať, nevládal robiť ťažké práce, cítil, že sa blíži smrť a vo svojej naivite i poctivosti prichádza za gazdom popýtať sa, či mu nezostal niečo dlžen a možno až vtedy sa gazda zahanbí, či sa v ňom ozve svedomie, pretože rýchlo sa vynájde a z čistej strany kalendára vyčíta, teda vymyslí si, že on ešte niečo Macovi dlhuje. Dokonca mu chce poslať i liečiteľku, ale je už neskoro. Maco zomrie. Gazda mu vystrojí prekrásny pohreb, za čo ho chváli celá dedina, len sluhovia, ktorí poznajú pravdu, si rozprávajú, že ho mal za čo pochovať.

Božena Slančíková Timrava

Charakteristika tvorby:

  1. jej dielo sa považuje za vrchol kritického realizmu v slovenskej literatúre
  2. z tematického hľadiska môžeme jej tvorbu rozdeliť na dve časti:

a)      objektívny kritický obraz vtedajšej spoločnosti b)      subjektívne vyznanie a sebavyjadrenie autorky

  1. hlavný dôraz kládla na ľudský subjekt, na rozpor jednotlivca so sociálnou skutočnosťou
  2. konanie svojich postáv konfrontuje s ich vnútornými pocitmi, často využíva monológ
  3. odromantizovala ľúbostný cit, lásku postavila na reálny základ

práce o živote dedinského ľudu – Ťapákovci; Sklon Paľa Ročku, Pomocník zo života vidieckej inteligencie – Veľké šťastie, Bez hrdosti autobiografické diela – Skúsenosť, Všetko za národ z obdobia 1. svetovej vojny – Hrdinovia, V čas vojny

 

novela – Ťapákovci

Hlavné postavy: Iľa – kráľovná – žena Paľa Ťapáka, cieľavedomá, neústupčivá, usiluje sa zmeniť zaostalý život, búri sa proti ťapákovskej zaostalosti i za cenu rozchodu s mužom. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť svojho muža a presťahujú sa do nového domu.   Anča – zmija – mrzáčka s krásnou tvárou, jej charakter je rozporný. Vo vnútri je citlivá, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou, zlostnou povahou provokuje súrodencov k sporom najmä s Iľou. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine. Paradoxné je, že aj keď môže o láske len snívať, vyšíva výbavy pre nevesty.   Ťapákovci – v jednom dome žijú 16, sú málovravní, leniví a až priveľmi lipnú na tradíciách. Žijú zaostalým spôsobom života a odmietajú všetko nové a moderné.   Dej: Konečne nastala jar, zem sa oteplila a bolo treba začať s orbou. Minulý piatok Ťapákovci nemohli začať, lebo bolo mokro a dnes je streda, pekné počasie, ale oni musia začať v piatok, aby mali požehnané. V tom prichádza do izby Iľa – kráľovná v rozhorčení, že skoro spadla do studne a že by bolo treba ju opraviť. Ťapákovci ju vysmejú. Iľa sa nedá tak ľahko odbiť a navrhne, postaviť nový dom. Ale to už prichádza pripomienka od Anči, vraj ich v dome bývalo kedysi aj 22 a teraz ich je len 16. Iľa tvrdí, že žijú ako v sklade, že by bolo treba vyvetrať a poriadok v dome urobiť. Ťapákovci ju opäť vysmejú a trvajú na tom, aby všetko zostalo tak, ako je.   Vysvetlite prezývky: Anča – zmija, Iľa – kráľovná   Charakteristika – je opisný slohový postup, druh opisu, ktorý obsahuje základné, typické, podstatné znaky, črty, vlastnosti.   Druhy charakteristiky:

  1. 1.      podľa výberu jazykových prostriedkov:

Priama – priamo pomenúva charakteristické vlastnosti človeka Nepriama – priamo sa nevymenúvajú vlastnosti, ale opíše sa správanie a konanie, z ktorého vyplynú vlastnosti   2. Podľa počtu charakterizovaných predmetov Individuálna – charakteristika 1 človeka + vlastná charakteristika = autocharakteristika Skupinová – charakteristika určitej skupiny, spoločenskej vrstvy, národa Porovnávacia – porovnávame vlastností dvoch alebo viacerých javov, osôb.   3. podľa postoja autora Subjektívna – ak si autor vyberá len niektoré vlastnosti človeka, zveličovanie vlastností = karikatúra Objektívna – komplexná charakteristika, dobré aj zlé vlastnosti Porovnávacia – porovnávame vlastností dvoch alebo viacerých javov, osôb.   Ukážka: prevláda opisný slohový postup

About author

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!